Akože čo?

No akože nič, iba to, že toto je naozaj MINISTER vlády Slovenskej republiky.


No veď naozaj nič, aj horšie veci sa stávajú. Čo nám zvolili, to máme.

Objavil som dalšieho chuja!

Pochopiteľne, nebolo to až také ťažké, ale ten model, to je teda sila.

Som na pošte, vypisujem nejaké blbé papieriky, aby som vybavil čo mám. Pri takom tom stolíku - pultíku, normálna hlavná pošta v Bratislave. Vedľa seba mám položenú čiapku, noviny a môj handheld (či PDA-čko, či ako to voláte, proste ten taký elektornický adresár, zápisník a poznámkovník). Príde spomínaný chuj. Začne sa tváriť, že aj on si niečo ide písať. Mimochodom chytí môj handheld a správa sa k nemu ako ku svojmu. Nevedel som, či mu mám rovno jebnúť alebo sa ho opýtať, že čo robí. Asi jebnúť. Hovorím mu, že si to radšej zoberiem. Ale nestihol som to dopovedať, chuj začal vrieskať, že o čo mi ide, že čo od neho chcem a také tie podobné reči. Podarilo sa mi môj handheld zobrať z jeho špinavých paprčí. Na čo on povedal, že si na mňa počká vonku a odobral sa.

Zrejme išiel hľadať niečo iné, čo sa dá speňažiť za fet, lebo nepočkal.

Neverím sám sebe, že sa niečo takéto môže stať.

Posledná možnosť

Dnes ráno som urobil exkluzívnu fotku. Tu je:



Čo je na nej zvláštne? No to, že si môžete posledný krát vychutnať, ako vyzerá trojka na začiatku ceny benzínu. Očakávam, že dlho, veľmi dlho, nebudeme vidieť trojku na začiatku, a keď si zvykneme na štvorku, tak už tam bude päťka a tak ďalej, pokiaľ to arabov bude baviť.

Najbližšie trojku možno znova uvidíme po prechode na euro, o pár mesiacov, a bude to 3 celé čosi eura za liter. No, nechajme sa prekvapiť. Na prekvapenia sme zvyknutí, že pán premiér?

JUDr. Robert Fico, CSc., predseda vlády Slovenskej republiky, znížte, prosím, cenu benzínu. Veď ste im (nám) to sľúbili. Tí dobráci vás volili a vy, dobrý človek, dopustíte toto? A keď sme už pri tom, aj potraviny sú drahé. Prosím, zabezpečte aj ich zlacnenie. Zrušte Tesco a podobné hlúposti.

Aspoň, že ste dodržali slovo, a znížili ste DPH na knihy! Akurát mám dojem, že to nebol veľmi premyslený ťah. Knihy sú teraz príšerne lacné a nie je ich dostať. Všetky vykúpila tá lúza, ktorá doteraz nečítala, ale teraz už, vďaka vám a zníženiu DPH, čítať môže. To je ale nebezpečné, lebo ako vieme, čítaním sa múdrie. A teraz, keď lúza číta aj iné veci ako Nový čas a Plus 1 deň (inak, je strašne sociálne nespravodlivé, že sú až dva bulvárne plátky, lebo lúza tak minie dvakrát toľko peňazí, aj s tým by sa malo niečo robiť), tak z lúzy sa stane inteligencia, a čo nasľubujete jej, aby vás volila? Skúsite predsa len znova ten benzín?

A aby som nezabudol: zvýšte DPH na noviny SME, ako aj na internet, aby obe tieto médiá nikto nemal možnosť čítať, či používať, lebo sa v nich vyskytujú takéto hovädiny, ako je tento článok. Optimálna sadzba je cca 1500%. Sociálne spravodlivo.

PS: A čo s Privilégiom? Skúsime nejako zvrátiť tú exekúciu? Pamätáte, to je ten trestný čin, čo ste hovorli, že sa k nemu aj rád prihlásite, ak na to príde (postele pre chudákov, či ako ste to hovorili)...

PPS: MIESTO NA PRÁVO NA ODPOVEĎ -----------------------

(ak bude treba niečo v článku opraviť, tak napísať treba na jebalpes zavináč gmail.com, uverejníme)

-------------------------------------------------------

Každý môže byť prezident

Nie iba náš národ sa musí hanbiť za to, čo (poťažme kto) ho reprezentuje. Stále môže byť čosi horšie ako "my s Emíííľiou", alebo ako kovanie rýľov, cestovanie po Brazílii, či sadenie stromčekov v prezidentskej záhrade, alebo hokejista, čo iným prezidentom nadáva do starých ujov, až kým sa stane sám prezidentom... Stále tu máme náš vzor - G. W. B.:

Lisabonská zmluva

Tak konečne sme sa dočkali. Nie iba SDKÚ-DS má svoje zásady pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy. Íri ju poslali do paže v referende. Ach, aká tragédia. U nás museli maďari (s malým "m", teda SMK) urobiť zo seba predajné kurvy a odpáliť a zhovädiť zvyšných opozičných partnerov, lebo "išlo o budúcnosť EÚ a Slovenska". V Írsku prišli borci k urnám, a povedali, že celé je to chujovina. No nehovorili sme to už dávno? Čo maďari, užívate si, ako ste zachránili svet a urobili zo seba šašov, keď bolo "nevyhnutné" podporiť prijatie LZ a preto ste našťali na pravicových kamarátov? To keby ste vedeli dopredu, že ako to celé nakoniec dopadne, čo? Ištenem.

Smrť v akcii

Konečne má zmysel zomrieť.
Pretože nevyužiť takúto neodolateľnú ponuku, to by som si musel celý môj ďalší úbohý život vyčítať. Ale hlavne to nesmiem zabudnúť oznámiť manželke, lebo inak by celé moje snaženie so smrťou nemalo žiaden význam...

Úplne im jebe 2

To akože je čo? Najprv EP a teraz NR SR? Pán poslanec za SNS Jozef Liška ešte s nejakým druhým Jožkom si zažiadali schváliť návrh, aby poslanci mali právo prednosti v jazde. Lebo minule Jožko stál v zápche hodinu štyridsať (!). Hold, čo ste nám zvolili, lúzri, to máme. Demokracia je najhorší možný režim fungovania štátu. Pologramotným dementom dáva možnosť zúčastňovať sa na riadení štátu skrze volebného práva. Keď chceš riadiť auto, musíš mať skúšky. Keď chceš rozhodovať, kto bude vládnuť, musíš mať občiansky, inak môžeš byť úplný, ale úplný kokot. Volíš. Napríklad toho, kto zlacnie benzín a zníži DPH na knihy, aby si ty, kokot, konečne mal možnosť začať študovať. Lúza, ktorá je v každej societe v prevahe, dokáže svojimi rozhodnutiami a činmi ničiť život nás, obyčajných ľudí. A ani prednosť v jazde ctihodným pánom poslancom nebude musieť dávať, lebo lúza, pokiaľ si ho neukradne, auto nemá, takže sa jej tento problém netýka...

Im úplne jebe

Už viem, kde sa chodí naša vláda učiť, ako má vyzerať právo na odpoveď! Aha ich:

Poslanci EP žiadajú ustanovenie práva na odpoveď na informácie publikované na blogoch. Na jednej strane pripúšťajú, že fenomén weblogu výrazne prispel k väčšej pluralite názorov, chcú však preň jasné ukotvenie v zákone. Správa konštatuje, že je potrebné definovať predovšetkým právnu zodpovednosť voči dotknutým osobám. Zodpovedný by mal byť predovšetkým autor obsahu, ale istým spôsobom aj médium, ktoré prevádzkuje blogový priestor.

Blogy podľa poslancov vyvolávajú rad etických otázok a môžu tiež zasahovať do súkromia. Preto sa nimi treba vážne zaoberať, tvrdia. Hlavným faktorom je možnosť kohokoľvek jednoducho, rýchlo a bezplatne si založiť blogový účet. Užívateľom bezplatne a bezodplatne generovaný obsah v podobe fotografií, textu a videí vyvíja podľa členov výboru okrem iného aj tlak na profesionálnych žurnalistov.

Zdroj: http://www.euractiv.sk/kultura-a-media/clanok/pravo-na-odpoved-na-blogu

ME 2008

Ako sa správne uvádza na jednej stránke, jednou z definície kokota je to, že radšej sleduje futbal namiesto toho, aby si ho zahral. A popri tom pozeraní sa ešte pobije, prípadne si pokričí nejaké rasistické heslá. Akáže to zábava! Aby boli ostatní v bezpečí, kvôli vypatlancom sa obnovili hraničné kontroly. Super. Nabudúce, keď budú mať zraz čipkárky z Oravy, budú hraničné kontroly v Jablonke? Alebo sú fanúšikovia čipkárok niečim iní, ako fanúšikovia futbalu?

U mňa na blogu opätovne upozorňujem na tento názor...

Dva skvelé články

Niekedy sa zadarí. V dnešnom vydaní station.sk sa ocitli dva skvelé články, ktoré by si osvietený čitateľ Jebalpsa nemal nechať ujsť:

Padla facka, no a čo?

a

Pokrok sa odkladá .

Nepridávam žiaden komentár, netreba.
(Och, ľahko sa bloguje, keď dobre píše niekto iný za vás :-)! )

Nevera

Teplo. Krásky chodia po ulici v roztopašných odevoch, uvedomujúc si, čo tým dosiahnu. Minimálne záujem, keď nič iné. Permanentne sa zaľubujem do voňavých žien, žienok, dievčat. Akoby som mal tisíc očí, musím každú zhodnotiť pohľadom a pomyslieť si, aký by bol život s ňu. Pochabé pätnástky. Sebavedomé maturantky. Unavené dvadsať päťky. Svojimi manželmi týrané susedy. Skúsené matky. Skúsené matky dvojičiek. Ich neskúsené dcéry. Vynervované prvorodičky mesiac po pôrode. Práve rozídené študentky. Podvedené manželky, závislé na svojom chrapúňovi. Kolegyne v práci. Tridsiatničky chytajúce druhý dych. Štryridsiatničky, chytajúce druhú šancu. Unudené manželky, hľadajúce nové začiatky. Rozmaznané fľandry. Zadumané nezávislé mysliteľky. Občas nezaujímavá čistá hrôza. Ale možno práve tým zaujímavejšia, ako všetky dokopy.

Je to boj. Tupý mozog, v túžbe rozosievať genialitu, prikazuje spermiám byť vždy v strehu. Ešte že oni nemajú oči a sú závislé na posúdení mozgom, že čo majú robiť a kam majú utekať.

Mozog sa trápi, ale ešte vždy je tu sila, ktorá všetko vráti tam, kam to vrátiť má. Morálka. Manželka je iba jedna: možno nie je taká voňavá, pochabá, sebavedomá, neunavená, skúsená, neskúsená, unudená. Ale určite je skvelá. Ako všetky tie krásky aj nekrásky dokopy a možno aj trocha viac.

A takto to napísali na station.sk:

Originál nájdete TU, a tradične pre istotu prepis je tu:

Juraj Malíček
Priama linka medzi vtákom, srdcom a mozgom

Takto pred rokom, na Troch kráľov, kým manželky riešili šťastne ubehnuvšie sviatky, zdôveril sa mi kamarát a generačný druh, že pocítil čosi, čo už dlho nie. Lýtka sa mu zapálili celkom spontánne, i lokality vyššie, hoci si myslel, že vzhľadom na ostatné ženy už zhasol. Vraj sa páči niekomu, komu by sa mu páčiť nemal, ba čo viac, niekomu, kto by pred rokmi oňho ani len pohľadom nezavadil. Dostal jasnú sexuálnu výzvu od vraj veľmi atraktívnej slečny, navyše výzvu, ktorá nežiadala citové zainteresovanie, len sexuálne.

Vtedy som ho zastavil, nech nevraví ďalej nič, čo by ma akýmkoľvek spôsobom viazalo k mlčanlivosti. Lebo jednak nevyklebetím len to, čo neviem, a jednak baviť sa o vzťahoch, v ktorých poznám obe strany, zo zásady odmietam. A začal som svoju zvyčajnú prednášku na tému mužsko-ženské vzťahy, opierajúcu sa o neotrasiteľnú axiómu pevnej linky medzi vtákom, srdcom a hlavou, či ak chcete, medzi libidom, citom a rozumom. Tí traja spolu nevyhnutne musia komunikovať, ak sa človek nechce dostať do problémov a optimálne je, ak rozum má status rozhodcu.

Sexuálne volanie môže byť veľmi silné; ak sa mu niečo vyrovná, tak len volanie srdca. Rozum v týchto prípadoch zvykne ťahať za kratší koniec, a preto ho treba počúvať o to intenzívnejšie. Nevera je neprípustná, nie pre vždy možné odhalenie, ale preto, aká je veľmi nepraktická, neelegantná a ako nás usvedčuje z osobnostnej nezrelosti.

Keď som prednášku skončil, mal som pocit, že som urobil všetko, čo sa odo mňa ako od priateľa žiada a keďže som nebol viazaný mlčanlivosťou, okamžite po odchode návštevy som to prebral s manželkou.

No dobre, povedala mi, ale zdôraznil si, že nemá na to volanie reagovať, áno? A ja že mám pocit, že hej, veď predsa viem, ako to chodí a čo treba mužovi zvažujúcemu neveru povedať.

Dnes, po roku, keď sú tí dvaja stále spolu a jeho koketovanie s neverou je ich spoločnou témou a zdrojom vtipných historiek, nedávam si za udržanie toho vzťahu žiadne zásluhy. Lebo neporadil som mu vtedy dobre, nepovedal som mu, že ak čo i len trocha zvažuje neveru, nie ako teoretický problém, ale ako niečo, čoho by sa možno aj eventuálne bol schopný dopustiť, čosi v jeho vzťahu k jeho partnerke je v neporiadku. Na to, našťastie, prišiel sám, keď ho cesta rozumu viedla najkratšou cestou do postele cudzej ženy a on si ešte raz zrekapituloval, čo vlastne ide urobiť.

Ide vymeniť krátkodobý prísľub rozkoše za dlhotrvajúci fungujúci vzťah, ide vyskúšať čosi, čo neskúsil a riskuje, že zradí dôveru človeka, ktorý nielenže ho miluje, ale miluje ho tak, že mu tú neveru nakoniec pravdepodobne odpustí, a čo je rozhodujúce, ide to urobiť len preto, že sa mu v jeho vlastnej márnomyseľnosti zdá taká šanca natoľko lákavá, že by bolo hlúpe nevyužiť ju. Veď o čo ide? Len o sex, o nič viac. A keď toto domyslel do dôsledkov, nevera ho prestala lákať.

Stále platí, že muž podvádzajúci ženu sa nemusí v novom fyzickom vzťahu emocionálne angažovať. Ak je neverný, neznamená to, že svoju partnerku už nemiluje, znamená to skôr, že si ju dostatočne ľudsky neváži, že ju jednoducho nerešpektuje a to je vždy predzvesť konca. Také niečo sa síce dá odpustiť, ale nemožno na to zabudnúť – a to je asi horšie.

Priama linka medzi libidom, citmi a rozumom nefunguje, nikdy nefungovala, dôležité však je, že kým človek naslúcha tomu, o čom sa tí traja bavia, získa čas na to, aby začul iný hlas: hlas obyčajnej ľudskej slušnosti, ktorý mu nakoniec napovie správne.

Ktorý kokot kradne žiarovky?

To mi povedzte: Ktorý kokot kradne z našej chodby žiarovky? Každé ráno sa predieram z podzemnej garáže po tme ku výťahu a čudujem sa, že ako je možné, že sa nájde imbecil, ktorý je ochotný trtkať sa niekde do mínus štvrtého poschodia iba preto, aby vyšróboval jednu obyčajnú prijebanú žiarovku z lampy na chodbe v hodnote cca 5 Sk. Čo robí s tými 180-timi žiarovkami, ktoré ujebal za posledný rok? Žerie ich? Alebo dodáva do Hornbachu? Keď ho náhodou poznáte, dajte mi na neho kontakt, kúpim mu krabicu žiaroviek, len nech preboha jebe na žiarovku na našej chodbe, lebo náhodou sa mi po tme podarí znova stúpiť do hovna, ktoré tam zanechal minule jeho kolega. Jebal pes celú zjebanú lúzu skurvenú!

Sociálna spravodlivosť

Táto vláda hovorí o sociálnej spravodlivosti. A teda aj o tom, že bohatí majú pomáhať chudobným, úspešní majú pomáhať lúze. OK, hlas zjebanej lúzy, ktorá volila komunizmus namiesto trhovej ekonomiky treba počúvať. Táto vláda zobrala túžby lúzy o sociálnej rovnosti doslova a aj z iného konca. Ľudia bez televízora prispievajú nám, úspešným, sociálne spravodlivo, v povinných koncesionárskych poplatkoch, aj na naše pozeranie STV a počúvanie SRo rovnako, ako keby mali doma 4 TV prijímače a v každom aute a mobile rádio, ako máme my. Len nechápem, prečo niekto pičuje na tento systém a kritizuje "zástrčkový zákon". Ja tiež nechodím k lekárovi, a platím zdravotné poistenie (teda chodím k lekárovi, ale platím si ho, aby som bol presný). Takže áno, koncesionársky zákon je sociálne spravodlivý, aspoň podľa metra "rovnosť - bratstvo - nesloboda". Rovnako, ako je spravodlivé, že lúza platí daň z cigariet a z piva, ktoré chľasce pred obchodom. Na toto ale lúza nepičuje, lebo, na šťastie pre premiéra, o tom ani nevie, že tak činí a plní našu sociálno demokratickú štátnu pokladnicu...