Cesta s celebritou

No jednoducho vám to musím povedať. Viem, prízemné a bulvárne. Ale veď keď ľudia môžu platiť za bulvárne noviny, možno bude pre nich dobrý opšn čítať bulvárny blog. Lebo informácia, ktorá bude ďalej je asi taká závažná, aké sú ich plno v NČ či P1D.

Včera som sa vrátil z dovolenky a bol som obohatený o zážitok, že som cestoval v lietadle s CELEBRITOU! Nemohol som uveriť, aké šťastie mňa, smoliara, postretlo, že celá celebritia rodinka sedela VEDĽA MŇA a za mnou. Neveril som, tak som žmurkol na manželku vo vedľajšom rade sedadiel, že kukaj... a ona zagúľala očami a to bol pre mňa signál, že sa mi splnil sen. S celebritou na palube. Keby som to býval odfotil, tak mi dá Nový čas 500 Sk (EUR 16,60) za Tip od Vás. Ale hovno, ja chuj som bol taký roztopašný od šťastia, že dýchajú vzduch, ktorý ja vydýchnem (a vice-versa), že mi to ani na um neprišlo.

Celebritné dieťa vytiahlo svoje barbiny a nejakého jebnutého koníka, ktorého celú cestu celebritne česalo. Seba nečesalo, malo na hlave šiltovku DG. Celebritný tatko pozeral katalóg duty-free. Priebežne mi dával pod nos svoje rolexky. Celebritnú matku - hlavnú celebritu - som nevidel, iba počul, sedela za mnou. Možno našťastie.

Čakali sme na letisku, sedeli v lietadle ako štandardní jebkovia, veď je jasné, že gate sa zatvára načas, aby to vyzeralo, že lietadlá lietajú načas, ale potom sme sa smažili v tomto kokotskom teple v lietadle aspoň pol hodinu, česali sme koníka, čítali katalóg a hlavná celebrita sa pýta tatka celebrity: "A prečo je tu toľko lietadiel?" Tatko celebrita, známy svojim umom, odpovedal: "Sme na letisku. Tie lietadlá tu parkujú." Keby som sa na tejto úrovni bavil s mojou manželkou, tak mi asi prijebe. Nie však celebrita. Tá pokývala (zrejme, nevidel som, sedí za mnou) svojou celebritnou hlávkou s upravenými vláskami a zakňučala: "Ahááá. Ale je ich tu dosť veľa."

Oblial ma pot. Ďalšie tri hodiny počúvať týchto kokotov...

Závery:

- prežil som, vidíte,
- podobné kokotiny som naozaj počúval 3 hodiny,
- celebrity majú šťastie, že sa nestýkajú s ľudom, ale zväčša sú na obrázkoch v NČ alebo P1D, Star a tak podobne, takže ľud ich nepočuje, iba vidí a počuje O NICH nie ICH.

Ale inak to bola pekná dovolenka a ja som rád, že oddýchnutý som dnes mohol byť jediný deň v tomto týždni v práci. Na rozdiel od celebrity.

Chcete fajku?

Ak chcete fajku, potom skúste TU. Alebo TU. Pokiaľ sa nepodarí, je tisíc iných možností. Napríklad v Bratislave môžete vyskúšať asi na 10 miestach. Neskúšal som, takže na nič sa ma nepýtajte.

Výťahy II.

Pri cenách benzínu som síce nemal pravdu, ale čo sa výťahov týka, tak tam som si na istom. Jebnutosť ľudí. Posadnutosť hlúposťou. Ale utešuje ma, že nie som sám, komu to vadí (po slovensky prekáža, keby niečo). Ja, trtko, to riešim na blogu, iní sa neserú a riešia priamo na mieste. Gratulujem, spoločne zvíťazíme. (Bože, ale kedy?)

Aj Jebalpes sa utne :-(

No. Keď som písal príspevok o poslednej fotke 39 korunového benzínu, myslel som, aký som vtipný. Že som si radšej nevybral inú tému. Lebo dnes pri tankovaní som zažil toto:



Ach, vidíte tam to 39,50 Sk / liter?

Boh vyslyšal modlidby amerických motoristov a všetko sa na dobré obráti. Čakáme na správu, kedy bude za 29,90 Sk / liter, ok?

Starajú sa...

Na tomto obrázku je vidieť dojemnú starostlivosť Hornbachu o hendikepovaných ľudí. Aby tam náhodou nezaparkoval nejaký ignorant. Chýba už iba návod na použitie parkovacieho miesta. Žeby 3 x zatrúbiť a príde pikolík so žeriavom?

Môžem ťa brutálne pretiahnúť?

Stretol som dávneho priateľa a ten mi povedal príhodu:

"Neuveríš, čo sa stalo... Stretol som na ulici takú babu, čo som ju sto rokov nevidel, a po pár minútach rečí - ako sa máš a čo robíš a také tie pouličné konverzácie - mi zasadila ranu otázkou: "Máš rád nežné milovanie alebo si ťa môžem brutálne pretiahnúť?" Nuž, ťažko reagovať, tak som sa zmohol iba na poloodpoveď, že v tom nemám celkom jasno, takže si to premyslím a že keď sa stretneme nabudúce, tak už budem vedieť..."

No, musím povedať, že zmysel pre skratkovitosť tomuto príbehu nechýba. Žijeme hektickú dobu.

Einstein o bohu

Pred pár mesiacmi preletela médiami správa, že bol vydražený Einsteinov list, ktorý písal filozofovi Ericovi Gutkindovi, a v ktorom sa nie veľmi lichotivo vyjadroval o Bohu (bohu) a viere. Žuranlisti otitulkovali túto správu nejako tak, že Einstein považoval náboženstvo za detské povery.

Asi sa nedozvieme, že ako to génius myslel, to vedel asi iba on sám, každopádne prináša nám minimálne pohľad na vec z opačnej strany rieky. V liste, o ktorom hovorím, a ktorého originálny prepis je TU (a potom ešte skopírovaný na konci tohto postu) píše napríklad toto:

„Slovo boh je pre mňa nič viac ako myšlienka a produkt ľudskej slabosti a biblia je kolekciou vznešených, ale aj tak primitívnych a detinských legiend. A žiadne interpretácia, nech je akokoľvek bystrá, toto moje presvedčenie nemôže zmeniť.“

Alebo toto:

„Pre mňa je židovské náboženstvo také ako všetky ostatné – stelesnením najdetinskejších povier. A židovský národ, ku ktorému ochotne patrím a s jeho mentalitou mám veľmi hlboký vzťah, nemá pre mňa výnimočnejšie kvality ako iní ľudia. Podľa mojich skúseností nie sú lepší ako iné ľudské skupiny, aj keď vďaka nedostatku sily ich radšej obchádza aj najhoršia rakovina. Nevidím v nich však nič vyvolené.“

Necítim sa oprávnený ani povolaný komentovať vyššie uvedené citáty. Skúsme sa iba zamyslieť, čo by znamenali takého vyjadrenia, keby sa týkali iného konkrétneho náboženstva. Veď na vraždenie stačia aj karikatúry alebo film Rozvrat.

Tu je kópia prepisu spomínaného listu:

.. I read a great deal in the last days of your book, and thank you very much for sending it to me. What especially struck me about it was this. With regard to the factual attitude to life and to the human community we have a great deal in common.

... The word God is for me nothing more than the expression and product of human weaknesses, the Bible a collection of honourable, but still primitive legends which are nevertheless pretty childish. No interpretation no matter how subtle can (for me) change this. These subtilised interpretations are highly manifold according to their nature and have almost nothing to do with the original text. For me the Jewish religion like all other religions is an incarnation of the most childish superstitions. And the Jewish people to whom I gladly belong and with whose mentality I have a deep affinity have no different quality for me than all other people. As far as my experience goes, they are also no better than other human groups, although they are protected from the worst cancers by a lack of power. Otherwise I cannot see anything 'chosen' about them.

In general I find it painful that you claim a privileged position and try to defend it by two walls of pride, an external one as a man and an internal one as a Jew. As a man you claim, so to speak, a dispensation from causality otherwise accepted, as a Jew the priviliege of monotheism. But a limited causality is no longer a causality at all, as our wonderful Spinoza recognized with all incision, probably as the first one. And the animistic interpretations of the religions of nature are in principle not annulled by monopolisation. With such walls we can only attain a certain self-deception, but our moral efforts are not furthered by them. On the contrary.

Now that I have quite openly stated our differences in intellectual convictions it is still clear to me that we are quite close to each other in essential things, ie in our evalutations of human behaviour. What separates us are only intellectual 'props' and 'rationalisation' in Freud's language. Therefore I think that we would understand each other quite well if we talked about concrete things. With friendly thanks and best wishes

Yours, A. Einstein

Dva svety

V týchto horúcich dňoch som bol v Patinciach. To je taká celkom dobrá diera sveta, mimochodom najjužnejšia obec na Slovensku (pre doplnenie - najvýchodnejšia je Nová Sedlica, najzápadnejšia je asi Záhorská Ves a najsevernejšia je Oravská Polhora). Ale späť k Patinciam. Tam je ukážkový príklad triedneho boja a sociálnej nerovnosti. Buržoázia má svoje kúpalisko a proletariát svoje. Medzi sebou sú tieto kúpaliská oddelené železným plotom. Na tejto fotke je ten plot trocha vidno. (Tobogán v pozadí je už u buržujov...) Ako spomienka na Berlínsky múr alebo ostnatý drôt práve v Záhorskej Vsi. Nie je to ale, našťastie, múr ako taký, je to plot, cez ktorý je vidieť "iný svet". Je to poučné.

Za 90 korún, v proletárskej časti, hlava na hlave, ľudia ležia na zemi, vybavenie podobné kúpaliskám zo 70-tych rokov (www.partek.sk). Za 380 korún v buržoáznej časti krásny bazén s atrakciami, zopár ľudí, každý má svoje lehátko, animátorky sa starajú o drobizg, buržuj má prístup do celého komplexu wellness (www.wellnesspatince.sk).

Naozaj, mal som z toho celkom zmiešaný pocit. Hovorím si: "Chvalabohu som na správnej strane plota." Ale čo hovoria tí na druhej strane? To asi ani nechcem počuť. Cez plot nenadával nikto... Ale revolúcia je večná, nespí, takže: "Raz ten plot spadne!"