Premiér JUDr. Fico je správny chlap a ešte aj bystrý

Môjho kamoša dorazilo, keď mu jeho otec povedal, že "Fico je správny chlap".

A ja musim dodať, že ešte je aj bystrý. Uvidíte, ako s nami všetkými vyjebe, keď nakoniec povie, že keď na tlačovke povedal, že dispozičné práva k účtom mal Gabriel P., tak on nemyslel Gaba Palacku, ale napr. Gabriela Pekára (Pavlíka, Pochmúrneho, Prísavného.... etc., doplňte si čo chcete, nemenujem nikoho konkrétneho nedajbože), ale táto operatívna info sa nakoniec, žiaľ, nepotvrdila. A celý cirkus urobili tie skurvené médiá, lebo tie si preložili nesprávne meno, ktoré je dlhší čas v éteri...

Aby sa nezabudlo

Už je to tak okolo roka, čo Rado Baťo napísal vo svojom blogu o tom, ako Viera Tomanová nie je súdružka, ale mimozemšťan. Keď bude niekto tento blog čítať o niekoľko rokov, a po tej žene už nebude ani pamiatka a ani ten jej prijebaný pes po nej neštekne, tak tomu pripomínam, že táto teta bola, sic, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a kamarátka inej dobrej tety, ktorá sa starala o Privilégium (článok bude už asi spoplatnený, ilustrácia tam je, viac o kauze si doguuuuglujte, nie je to ťažké...). Ale to som odbočil. Rado Baťo písal svoje blogy TU a druhý TU.

Som si na to spomenul, keď som našiel v MOJEJ VLASTNEJ POŠTOVEJ SCHRÁNKE prijebaný leták, čo mi tam tí komunisti dali doručiť, natlačený za MNOU ODVEDENÉ SKURVENÉ DANE. To ma dosť nasralo. Leták z Teska je aspoň užitočný a platí si ho Tesko, ktoré nie je národný podnik. Ale poučovať ľudí za ich vlastné peniaze o tom, že majú vystúpiť z druhého piliera, to je dosť dobré chrapúnstvo. Ale čo sa dá od chrapúňov iné čakať ako chrapúnstvo.

Teta je tam vymladená, vyfešákovaná, dúfam, že u kaderníka a vizážistu nebola v pracovnej dobe, ale zbehla tam, keď sa práve nestarala o naše dobro. Šikovno to oskenujem a ilustráciu doplním...

Zatiaľ iba linkujem obrázky z inkriminovaného blogu, keď sa Rado Baťo snažil dokázať, že netrepe... a, i keď sa to zdá ako nemožné, práve tieto dva obrázky takto umiestnené na blogu môžu byť na tom našom malom Slovensku predmetom žaloby. Aby pani ministerka nežalovala aj Jebalpsa, teda autora tohto blogu, tak musím jasne napísať, že nedokazujem, že ministerka je mimozemšťan a ani nedokazujem, že ním nie je, iba linkujem dva obrázky, ktoré uverejnil niekto iný. Uverejnil ich pod sebou. Aj ja.




(zdroj: blogy.etrend.sk)

Iba dúfam, že nebudem účastníkom intergalaktického súdneho sporu...

Tak tu je spomínaný leták aj s vyfešákovanou tetou Tomanovou:

Prečo nie cnosti?

Veď vo všetkých knihách čítam, že pochvala je najväčšia odmena a trestom sa toho veľa zmôcť nedá. Nečítali cirkevní hodnostári také knihy? A ak čítali, prečo nedefinovali namiesto sedem smrteľných hriechov radšej sedem krásnych cností? Ľahšie by sa to dodržiavalo... Boli by, hádam, takéto:

- pokora,
- štedrosť,
- dobroprajnosť,
- mierumilovnosť,
- vernosť,
- striedmosť,
- pracovitosť.

To by bol svet!

Futbal

Musím sa pousmiať, ako niekto naplno povie, čo si myslí. Peter Pišťanek je pre mňa síce nepochopená postava a bez nej by môj život asi nebol oveľa chudobnejší, ale nedávno na station.sk zahviezdil celkom vtipnou vetou, že "Futbal k sebe priťahuje najväčších idiotov z populácie". No pekne. Bolo to antré k jeho komentovaným linkám, a hovoril o článku J. X. Doležala z Reflexu, ktorý je TU.

Aby ste nemusleli klikať, tak aj tu nižšie:

Fotbal je soukromná akce

Ministr Ivan Langer konečně uhodil hřebíček na hlavičku a sdělil národu, že fotbal je soukromá akce – a proto by na něm pořadatelsko-pořádkovou službu neměla zajišťovat policie. Je to dobré, ale je třeba jít dál!

Kromě toho, že fotbal by měli hlídat vlastní pořadatelé placení kluby, a ne policie, by se také měla pro fotbalová utkání zavést výjimka z působnosti tuzemských zákonů – to jest, mělo by se naplno říct, že fotbalové utkání je záminkou k násilnostem svolných rváčů, a proto by stát na fotbalových stadionech neměl vymáhat dodržování zákonů zakazujících násilí. Jinak řečeno – rvačky dobrovolně na fotbal přicházejících rváčů by měly být plně legální.

Kromě tohoto vyčlenění z působnosti zákonů by se na fotbalových stadionech měly odstranit bariéry a ploty, které oddělují prostory pro fanoušky znepřátelených klubů, a v úplnosti by měly být zrušeny osobní prohlídky při vstupu na stadion a zákaz vnášení zbraní. Kdo si chce na fanoušky konkurenčního klubu přinést bouchačku, měl by na to mít nárok – samozřejmě stejně jako jiný, podobně militantní fanoušek konkurenčního klubu.

A fotbalový stadion by měl samozřejmě být prohlášen územím, na kterém nejenže nezasahuje policie, ale ani záchranáři a hasiči. Kdo tam vstupuje, musí si být vědom toho, že se nemusí vrátit.

Pokud by se společnost postavila k fotbalovým zápasům tak, jak navrhuji, přineslo by to hned několik pozitiv. Především: výrazné úspory na nákladech na policejní opatření, která si v současnosti fanoušci vynucují. Za druhé: počet fotbalových fanoušků, především z takzvaného tvrdého jádra, by se velmi rychle přirozeným výběrem snížil o desítky procent. To by vyřešilo problém s hooligans, a vzhledem k tomu, že tvrdá jádra fanoušků bývají antisociální psychopati a deprivanti na sociálních dávkách, by se sekundárně ušetřilo i v sociálním sektoru a na výdajích ve vězeňství – řada dnešních fanoušků totiž skončí ve vězení, zatímco při přijetí navrhovaných opatření by mnohem levněji skončili na hřbitově.

Populismus a takzvaná politická korektnost bohužel neumožňují oficiálním politickým reprezentantům, aby podobná opatření jako já navrhli. Když však vyvineme dostatečný tlak zdola, je možné, že si vymůžeme, aby stát nechal fotbalové fanoušky vzájemně se vyvraždit.

Kľúče

Mi volal môj jeden kamoš, že akú on má príhodu. V jednom dosť lukratívnom dome, v priestoroch podzemnej garáže našiel vo dverách, ktoré vedú k bytom, zapichnuté kľúče, komplet zväzok aj so všetkými bezpečnostnými... Stačilo ich vytiahnuť z dverí a prejsť sa po dome, za 3 sekundy nájsť správne dvere a obslúžiť sa. Chvíľu riešil dilemu, že čo s tým má urobiť, ale hneď vraj pochopil, že bude najrozumnejšie kľúče zobrať a na dvere napísať veľký nápis, že našli sa kľúče, zavolajte mi, pripísal svoj mobil. Tak aj urobil. Asi o 8 hodín naozaj volal chlapík, Španiel, že či má jeho kľúče. Po pár otázkach a odpovediach sa dohodli, že sú to jeho kľúče a že si pre ne príde manželka. A naozaj, prišla manželka k nemu do firmy, telefonujúc a bez toho aby telefonát prerušila, zaštrkotala podobným zväzkom kľúčov, niečo v zmysle "Davaj sem tie druhé, ty kokot!", neprerušiac telefonát zašveholila niečo v zmysle "Thank you" so španielskym dialektom, a odišla do prdele. Chalan sa pýtal ľudí okolo, že ako to bude pokračovať, a že kedy Španiel dorazí s fľašou whisky alebo aspoň whiskey. Polovica ľudí povedala, že daj mu čas, druhá polovica povedala, že nikdy. B je správne. Vyjebali sa na neho.

Ešteže majú Slovania správne príslovie, ktoré to vystihuje: "Urob psovi dobre, oserie ti ploť!" (prípadne v ľahšej forme "Za dobrotu na žobrotu..."). Ktovie, že či aj Hispánci.

Ťažká voľba

Veci, ktoré nevieme zmeniť, musíme akceptovať. Veľká pravda, ale je ešte jedna možnosť: môžeme exitnúť z tohto časopriestoru, z tejto časnosti do večnosti, kde sú možno aj iné možnosti voľby. V nasledujúcich dňoch ma čaká ťažká voľba.

Zúfalstvo

Kradnem túto fotku z bleskoviek.sk z čistého zúfalstva. Bože môôôôôj! Ako to s nami myslíš? Veď je rok 2008, nie 1953!



Dobré je to pro Čáre...:

(upozornenie: toto nie je kabaret STV, toto je vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky, JUDr. Roberta Fica)