Dlhšia, ale aspoň horšia cesta

Už dlho sa cítim, ako keby môj život bol ako povestná skratka: je síce dlhšia, ale aspoň horšia cesta. A teraz, keď som nedávno videl film, som zistil, že tento jazykový fórik je zo Snežienok a Machrov, a to dokonca už z ich „jednotky“.

Tak som ešte viac posmutnel, že ani takúto parádičku som nevymyslel ja. Ťažko už niečo vymyslím, zbitý, ospanlivý, unavený. Som rád, že občas aspoň sklepkám pár slov do tohto blogu. Minulý rok sa mi to podarilo presne 100 krát. Uf, kde som bral tú silu?

Mnohí špekulujú nad zmyslom života, nikto však na nič rozumné, čo by som chcel a bol ochotný prijať ako odpoveď, nevymyslel. Azda iba to, že tu nie sme na to, aby sme boli šťastní (myslím, že Woody Allen) a že podstatou života je utrpenie (katolícki kňazi). No pekne. Kto by toto, preboha, chcel? A tak sa musím znova a znova pýtať: nie je to porušenie základných ľudských práv, keď ja, ešte ako embryo, sa nemôžem rozhodnúť, že či sa idem vyvíjať na človeka – trpiaceho, hlúpeho, egoistického, nenadaného, lenivého, nešťastného, dobrého, zlého, veriaceho či nie, jednoducho nejakého? Ako k tomu prídem, že nemám v bode nula žiadnu možnosť rozhodnúť, že čo bude a čo nie? Pri tvorbe človečenstva spravil veľký tvorca túto zásadnú, esenciálnu, chybu. Alebo tušil, že keby sa sama hmota mohla rozhodnúť, či chce byť človekom, že by si túto možnosť nikdy nevybrala?

Tuvalu

Pozeral som taký milý dokument na STV. Ukazovali tam milého čierneho muža, ktorý sa vychvaľoval, ako zachránil ekonomiku krajiny. Štátu Tuvalu. (Inak, vraj že Tuvalu je stodeväťdesiatyneviemkoľký člen OSN, keby sa nevedelo.) Že prišiel na to, že keď bude obchodovať s doménou .tv, ktorú má tento ostrovček pridelenú, že to bude najväčší príjem do rozpočtu tohto ostrova. I uzavrel zmluvu s nejakým iným mudrákom, ktorý túto doménu predáva záujemcom vo svete - teda prevádzkovateľom televízií alebo online služieb zameraných na video on demand a tak nejako. A aj je to najväčší príjem. Ekonomika postavená na jednom interpunkčnom znamienku a dvoch písmenách! To je riadny "dot.com". Ten milý čierny muž bol minister čohosi (azda financií??) a dojímavo sa staral o svoj ostrov. Ale trocha ho vyrušovalo, že ostrov sa potápa a o pár rokov nebude existovať. Neviem, ako sa to dotkne domény .tv, tak pozor na to! Ale nie to mi prišlo pekné na tom - našiel som analógiu: niektoré ostrovy svoju ekonomiku postavia na doméne .tv, niektoré na šrotovnom. Chujovina ako chujovina. A rovnako ako tamten ostrov, aj náš, sa potápa. Či to ten náš milý biely muž chce alebo nechce. Ten tuvalský to aspoň priznáva.

Inak: Tuvalu bližšie TU. Slovensko poznáte.

Čo to hovorí? (2)

"Ja som skoro štyristo dní absolvoval po cestách po Slovensku, čo je skoro jeden rok komplexne." - Prezident Ivan Gašparovič a jeho nová teória relativity.

(Zdroj: týždenník Plus 7 dní, číslo 12, 20. marca 2009, strana 4)

Kocúr v čižmách

Načo niečo písať, keď oni to povedia za vás? Ale tie čižmičky mu seknú. Navždy by ich potreboval!

Čo to hovorí?

Ďakujem Lemuelovi za tip a aj ja, rovnako ako on, musím (lebo keď musím, tak musím) uverejniť toto:

"A to vždycky si musím a to, čo myslíte, že hovorím vaše myšlienky alebo jeho, to si snáď nemyslíte [...] viem, kam sledujete, drahá slečna, alebo pani, ďakujem vám. [...] Hovoril som teraz, že táto kríza je aj kríza hodnôt. Každý človek má určitú hodnotu, myslím, že aj vy. Myslím, že aj vy, nie? Alebo chcete niečo iné povedať, chcete niekoho podkopať, alebo niečo sledovať, alebo niečo hľadať..." (Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky)

Originál v pôvodnom znení bez titulkov je TU. (Na zvuk si pár sekúnd počkajte, nevzdávajte to!)

Ak ste to nepochopili, je to váš prezident. A to čo je vyššie napísané naozaj povedal on. Teda zdá sa to tak naozaj.

Vždy skôr. Alebo neskoro?

Tak ja neviem. Som stále popredu alebo iní pozadu?

Minule som v nejakej prijebanej dedine dostal pokutu. Bola tam 40-ka, išiel som 48 km/h, chumaji ma chytili a platil som tisku. No dobre. Som chuj. Išiel som tade včera, 40-ky nikde. Hurá, dnes by som pokutu neplatil. Predtým ma chytili, lebo som sa otáčal na semaforovej križovatke - taký ten U-turn. Ani som netušil, že sa to nedá, ale to je druhá vec. Každopádne, dnes je tam na ceste taká tá šípka naspäť, reku, že tu sa otoč. Ach. Vedel som, že otočit sa tam je správne už vtedy, len oni nie, žiaľ. Myslím, že vtedy to bolo 500 korún v prdeli. A potom som raz parkoval tak, že som skončil v Čiernom lese. Lebo vraj chodník a také tie chujové argumenty... Jasné, dnes tam vidím vyznačené parkovanie. Ťažko-pohodové parkovanie.

Prečo som taký rýchly a nepočkám si, kým sa veci nastavia tak, ako ja potrebujem?

Celý svet pochopím za 14 minút

Je to jednoduché: stačí si pozrieť tento film.