Neexistujeme!

Je to úžasný pocit, že niekedy sa problémy vyriešia samé. Problém s našou existenciou vyriešil tento mladík, ktorý recenzoval film Hostel:

"Next they end up in some place called Bratislava which I assume is not real (the movie was shot in Czechoslovakia, standing in for most of Europe), where thanks to an uneven currency conversion their $1.83 gets them a fine hotel and a night at the disco swigging Absinth. There, Jamie and Jenny lock lips in an Absinth-fueled flirtation with incest, but by this time the shattering of the Last Taboo is just another dully outrageous "thing" that's happened to them, no sweat. Their next stop is Berlin, where Scott finally finds Mieke's apartment."

Kto neverí, nech tam beží:
www.allmovieportal.com/m/2004_Eurotrip106.html

Ako sa dohovoriť?

Ľudský život je jednoduchý, tak načo ho komplikovať.
Aby bol ešte jednoduchší, vznikol takýto slovník:

Zločiny a poklesky

Všetci v živote čelíme mučivým rozhodnutiam.
Morálnym voľbám.
Niektoré sú veľké, mnohé menšie.
Ale svojimi rozhodnutiami vytvárame svoju osobnosť -
v skutočnosti sme iba súčtom našich rozhodnutí.
Život je nepredvídateľný a nespravodlivý.
Zámer stvorenia nezahŕňa ľudské šťastie!
Iba my svojou láskou dávame ľahostajnému vesmíru zmysel.
A napriek tomu sa väčšina ľudí snaží, ale aj nachádza radosť v prostých veciach,
ako je rodina či práca - i v nádeji, že budúce generácie pochopia viac...

(Woody Allen, Zločiny a Poklesky, záverečná scéna)

Sexus, nexus, plexus

... Pohŕdal som ľuďmi, ktorí sa venujú nestabilite sveta namiesto tej vlastnej. Človek, ktorý sa večne trápi pre situáciu ľudstva, buď nemá vlastné problémy, alebo ich odmieta riešiť. Hovorím o veľkej väčšine, nie o tých pár emancipovaných, ktorí všetko premyslia, dokážu sa identifikovať s celým ľudstvom a užívajú si najväčší luxus: službu.

Ešte v čosi som vôbec neveril: v prácu. Už od detstva som bol presvedčený, že práca je len pre nudných ľudí. Je opakom tvorby, ktorá je hrou a nemá iný význam ako seba: vďaka tomu je najvznešenejšou hnacou silou v živote. Myslí si hádam niekto, že Boh stvoril svet, aby mal prácu? Pod vplyvom okolností, na ktoré nemali rozum ani inteligencia žiadny vplyv, som sa stal tým, čím ostatní - nevoľníkom. Úboho som sa utešoval, že moja práca živí ženu a dieťa. Bola to chatrná útecha: ak zajtra skapem, nejako by už len žili ďalej. Prečo to všetko nenechať tak a byť sebou? Tá časť mňa, ktorá umožňuje žene a deťom žiť tak, ako to automaticky vyžadujú, ktorý sa v kuse plahočí - teraz príde divo egocentrické konštatovanie! - je mojou najbezcennejšou časťou. Nič svetu naozaj nedávam tým, že fungujem ako chlebodarca; svet si odo mňa pýta daň, to je všetko.

Svet začne dostávať odo mňa niečo hodnotné až od okamihu, keď prestanem byť serióznym členom spoločnosti a stanem sa sebou. Národy a štáty sú iba zhlukom jednotlivcov, ktorí opakujú chyby svojich predkov. Po narodení ich zapriahli do jarma a neoslobodia sa od neho do smrti; svojmu úmornému, monotónnemu pechoreniu sa snažia dodať vážnosť tým, že o ňom hovoria ako o „živote“. Ak poprosíte hocikoho, aby vám vysvetlil alebo definoval život - bytie a jeho účel - pozrie sa na vás prázdnym pohľadom. Život je niečo, čím sa zaoberajú filozofi v knihách, ktoré nikto nečíta. Ľudia vo víre udalostí, tí „zapriahnutí“, nemajú čas na také zbytočné otázky. Musíš jesť, nie? Táto otázka vás má umlčať. Bola predsa dávno zodpovedaná a majitelia právd považujú odpoveď za absolútnu či prinajmenšom hrozivo relatívnu pravdu, všetko ostatné z nej vyplýva s nemilosrdnou logikou euklidovskej geometrie...

(Henry Miller, Sexus, deviata kapitola)

Ach tie logá...

Ako správny chumaj si každý myslí, že navrhnúť logo je práca na 8 minút a jeden grafický program, najlepšie ukradnutý. Výsledok sa dostavil:

Logá, logá, logá

Matematika

Vtipálkovia hovoria, že za všetkým treba hladať ženu. Pišťánek hovorí, že ženy sú jebnuté, pretože všetci sú jebnutí, takže prečo by mali byť ženy výnimkou. Matematický dôkaz o tom ale nepredložil. O tom, že žena = problém ale matematický dôkaz máme:

Tvrdá práca už nestačí

Denník SME kedysi dávno (azda v r. 2004) priniesol prevzatý článok od Gerry McGovena, neviem síce kto to je, ale jeho názory sú celkom milé, veď pozrite:

"Sú frázy, ktoré by sme nikdy nemali používať. Patria k nim aj "nemám čas" či "som príliš zaneprázdnený". Vo svete založenom na znalostiach slovo "zaneprázdnený" signalizuje zastaraný prístup k práci ako k čisto manuálnej činnosti.
Strávil som veľkú časť svojej kariéry tým, že som ľuďom vysvetľoval, aký zaneprázdnený som. Niekedy som jednoducho nemal čas, niekedy som mal extrémne málo času a niekedy tak málo času, že som nestíhal ani rozmýšľať. Ale čo tým vlastne myslím, keď niekomu poviem, že nemám čas? V podstate, že robím veľa vecí. Môžem ich robiť dobre alebo mizerne, ale dôležité je, že som zamestnaný, aktívny.
Vyrástol som na farme, kde sme boli každé leto veľmi zamestnaní. V Írsku máme príslovie "postaraj sa o seno, kým slnko svieti". Slnko tu totiž veľmi často nesvieti a keď teda už máme to šťastie, treba nazbierať toľko sena, koľko sa len dá. Aj keď svieti slnko, treba stále dojiť kravy a robiť množstvo ďalších bežných činností, takže počas zberu sena sme naozaj všetci zaneprázdnení.
Pracovali ste už niekedy celú noc? Poznám dosť ľudí, ktorí sa tým dokážu chváliť. Dlhé roky som sám, prinajmenšom sčasti, posudzoval svoj vlastný úspech podľa toho, koľko hodín týždenne som pracoval. Mal som pocit, že čím dlhšie budem pracovať, tým budem úspešnejší. Počas éry internetovej horúčky som bol neustále unavený a bol som obklopený ľuďmi, ktorí boli tiež unavení.
Som si istý, že mnohé z chýb, ktoré sme počas dot-com éry urobili, vyplynuli z toho, že ľudia boli príliš unavení na to, aby dokázali premýšľať. Adrenalínová internetová éra je už za nami, ale zvyky z nej nám ešte stále zostali.
Pracovať veľa hodín už nemá zmysel. Samozrejme, čím dlhšie zostanete na poli, tým viac sena pohrabete. Prinajmenšom za seba však môžem povedať, že ak strávim počas dňa písaním viac ako hodinu, kvalita textu rapídne klesá. Potrebujem si robiť prestávky, aby som uvažoval jasne a písal zrozumiteľne.
Nemať čas je často len ospravedlnením za to, že nerobíte to, čo by ste mali. Pre mňa to bolo často ospravedlnenie, že nepremýšľam a neplánujem dôkladne. Tvrdo pracovať už nie je zaručenou cestou k úspechu. Tvrdo pracovať je v ére outsourcingu a presunu mnohých zamestnaní do krajín s lacnou pracovnou silou stále dôležité, ale oveľa dôležitejšie už je pracovať inteligentne. Všetka tvrdá práca totiž bude presunutá inde a pre nás zostane len práca vyžadujúca intelekt.
Ak chcete byť v budúcnosti úspešní, musíte sa naučiť lepšiemu manažmentu, iných ľudí aj seba.
Svet je plný zamestnaných ľudí. Zato mu chýbajú napríklad ľudia schopní dobre plánovať a viesť projekty. Prestaňme sa konečne hodnotiť podľa toho, akí sme vyťažení. Hodnoťme sa podľa toho, akí sme efektívni."
GERRY MCGOVERN, www.gerrymcgovern.com
(Autor je publicistom a konzultantom v oblasti content managementu.)