Sexus, nexus, plexus

... Pohŕdal som ľuďmi, ktorí sa venujú nestabilite sveta namiesto tej vlastnej. Človek, ktorý sa večne trápi pre situáciu ľudstva, buď nemá vlastné problémy, alebo ich odmieta riešiť. Hovorím o veľkej väčšine, nie o tých pár emancipovaných, ktorí všetko premyslia, dokážu sa identifikovať s celým ľudstvom a užívajú si najväčší luxus: službu.

Ešte v čosi som vôbec neveril: v prácu. Už od detstva som bol presvedčený, že práca je len pre nudných ľudí. Je opakom tvorby, ktorá je hrou a nemá iný význam ako seba: vďaka tomu je najvznešenejšou hnacou silou v živote. Myslí si hádam niekto, že Boh stvoril svet, aby mal prácu? Pod vplyvom okolností, na ktoré nemali rozum ani inteligencia žiadny vplyv, som sa stal tým, čím ostatní - nevoľníkom. Úboho som sa utešoval, že moja práca živí ženu a dieťa. Bola to chatrná útecha: ak zajtra skapem, nejako by už len žili ďalej. Prečo to všetko nenechať tak a byť sebou? Tá časť mňa, ktorá umožňuje žene a deťom žiť tak, ako to automaticky vyžadujú, ktorý sa v kuse plahočí - teraz príde divo egocentrické konštatovanie! - je mojou najbezcennejšou časťou. Nič svetu naozaj nedávam tým, že fungujem ako chlebodarca; svet si odo mňa pýta daň, to je všetko.

Svet začne dostávať odo mňa niečo hodnotné až od okamihu, keď prestanem byť serióznym členom spoločnosti a stanem sa sebou. Národy a štáty sú iba zhlukom jednotlivcov, ktorí opakujú chyby svojich predkov. Po narodení ich zapriahli do jarma a neoslobodia sa od neho do smrti; svojmu úmornému, monotónnemu pechoreniu sa snažia dodať vážnosť tým, že o ňom hovoria ako o „živote“. Ak poprosíte hocikoho, aby vám vysvetlil alebo definoval život - bytie a jeho účel - pozrie sa na vás prázdnym pohľadom. Život je niečo, čím sa zaoberajú filozofi v knihách, ktoré nikto nečíta. Ľudia vo víre udalostí, tí „zapriahnutí“, nemajú čas na také zbytočné otázky. Musíš jesť, nie? Táto otázka vás má umlčať. Bola predsa dávno zodpovedaná a majitelia právd považujú odpoveď za absolútnu či prinajmenšom hrozivo relatívnu pravdu, všetko ostatné z nej vyplýva s nemilosrdnou logikou euklidovskej geometrie...

(Henry Miller, Sexus, deviata kapitola)