Píše mi kamarát, stretávka po 15 rokoch:
... sedeli sme, pili sme takú oštobu, akú sme si vybrali: akostné víno, mal som z neho trocha ťažkú hlavu asi tak do 15. hodiny. Linda čítala básničky zo stužkovej, jedli sme predjedlo aj jedlo, fotili sme sa, bola tam aj triedna, dobre vyzerala. Chodili sme na záchod a ťažko sa mi vychádzalo, asi o desiatej ma zachvátili vetry. Inga sedela pri mne. Spoznal som nové - už zabudnuté tváre a Andrej mi pripomenul udalosti, ktoré sa podľa mňa určite nestali. Maja mi povedala, že mi na gympli povedala kokot, ale to nechcela, lebo nevedela čo to znamená. Keď hladina alkoholu v krvi prekročila istú hranicu a sme začali škaredo hovoriť, triedna aj všetky dojčiace spolužiačky a niektorí "rizikoví" spolužiaci (Andrejova manželka už mala každú chvíľu rodiť) odišli a zasa sme pili, niektorí fajčili a bolo to také formálne. Braňo ožil, keď odišla triedna, ale Dobrá víla mu veľmi nesedela. Ivana P. - žiaľ, nezapamätal som si jej nové meno, chcela tancovať, tak sme išli do Extrému, ak si videl film o upíroch, kde hral Wesley Snipes - tak do takého baru a tu sme doma - povedal Braňo. Všetci túžili vedieť, čo skúmaš, ja hovorím, že nejaké nové zelené pirulky. Skončili sme v Tesku, čo sa nikomu ani len nesnívalo a ja som dúfal, že nestretnem nejakú "rýchlu rotu", kým som tým úzkym, kľukatým tunelom došoféroval až domov.
Inak všetko OK. Berieme! Dostávame?? Dávame??? Dostávame????
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára