Tragédia

Stala sa tragédia. Azda nie je na Slovensku človek, ktorý by o tom nepočul. Dnes máme štátny smútok a musím uznať, že Slovenská republika sa zachovala naozaj vzorne, keď pre nešťastníkov poslala lietadlo a problému sa venovala vláda. Všetci veríme, že to nebol iba nástroj na zvyšovanie si preferencií, ale normálny krok normálnej vyspelej krajiny.

Nebudeme posudzovať, že kto je vinný a kto nie. Môžeme síce uvažovať v kategóriách, že čo je väčšia tragédia, či keď denne zomierajú ľudia v nešťastí, v chorobe, v bolestiach, bez publicity, alebo keď sa stane takéto hromadné nešťastie. Ale žiadna tragédia nie je menšia či väčšia. Tragédia nemá takúto kvantifikáciu. Tragédia je vždy tragédia. Človeku neostáva nič iné, ako vyjadriť pozostalým úprimnú sústrasť a pokračovať v živote ako predtým. Alebo nie? Vieme toto celé pokorne prijať a uznať, akí sme malí?

To, že sa viac pozornosti venuje havárii v Chorvátsku ako iným, nerobí z tejto tragédie väčšiu. Iba zaujímavejšiu. Nehovorím to preto, že sa snažím túto hrôzu zľahčovať. To čo sa stalo je naozaj hrozné. Ale možno by sme to celé mohli chápať aj ako výzvu, aby sa ľudia stali lepšími - keď im médiá 24 hodín teraz ponúkajú tie hrozné obrazy, možno sa ľudia zamyslia, ako to vlastne žijeme.

Keď sa pred rokom stala tiež veľká tragédia autobusu na Slovensku, Daniel Pastirčák k tomu vtedy povedal to, čo si navždy vryjem do mozgu:



Už vtedy som sa snažil pochopiť svet a napísal som toto.

Čo bude na svete ďalej?