To je problém vnímania hudby. Rozdiel medzi bežným poslucháčom a hudobným géniom je hlavne v tom, že bežný človek počúva a vníma hudbu lineárne, v čase, "zľava doprava".
Za to môže okrem iného rozdelenie mozgu na ľavú a pravú hemisféru. Lineárne myslenie znamená, že človek myslí a vníma logicky, v postupnosti po sebe nasledujúcich vnemov. Za to je zodpovedná ľavá hemisféra. Naproti tomu pravá hemisféra môže za to, že svet vnímame v jednom okamihu komplexne, v súvislostiach, pohybujeme sa smerom tam i späť, odbočujeme, na základnú líniu sa vraciame iba kvôli kontinuite.
Ak bežný človek počúva hudbu, tak ju vníma ako tóny, ktoré idú po sebe. Ak počúva hudbu človek obdarený schopnosťou počúvať hudbu ako celok, tak pre neho vôbec nie sú dôležité jednotlivé tóny ako idú po sebe, ale ako súvisia v určitých celkoch, ktoré dokáže mozog obsiahnúť. Teda ako zhluk, ktorý po prehltnutí začnete rozžúvať a skúšať, ako chutí. Čítal som, že veľkí majstri hudby dokázali svoje diela zahrať aj odzadu, bez nôt, zápis do nôt im robil problém, lebo bolo treba zhluk "zlinearizovať". Jednoducho, ich dielo nechápali ako niečo, čo má definovaný začiatok a koniec, ale ich dielo je útvar, celok vo vesmíre emócií.
Ak sa vám teda niektorá skladba (nemyslím tie rádiové pičoviny) nepáči, nemusí to byť tým, že je to nezmysel, a ostatní nemusia uznanlivo pokyvovať hlavami iba preto, aby sa robili múdrymi (i keď to väčšina zrejme robí), ale môže to byť tým, že autor svoje dielo vnímal úplne inak ako vy, a vám ten zážitok ostane navždy skrytý. Ako napríklad mne vnímanie obrazov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára