Trápime sa

Ach. Už sa neoplatí žiť. Všetci umrieme utrápením, pretože "Manželstvo lídra Desmodu Mária Kulyho Kollára (37) sa prevdepodobne rúti neúprosne do záhuby!" (www.cas.sk, 23/09/2008). Česť našej pamiatke.

Lepšia správa by bola, keby sa do záhuby neúprosne rútil samotný Desmod. Neveríte? Doporučujem čítať TU.

Stacionárne radary

Nikde na slovenskom internete neviem nájsť rozumnú a platnú informáciu, že kde na slovenských cestách narazíme na funkčné stacionárne radary, možno čitatelia jebalpsa budú múdrejší sa poradia.

Ja viem o troch funkčných - jeden je na D1-tke okolo 100-ho kilometra, teda pred Trenčínom zo smeru od Bratislavy, druhý presne na tom istom mieste, ale v opačnom smere. Evidentne merajú obidva, pretože "antiradar" ich detekuje v pásme Ka. Ale čo robia aj naozaj - okrem vysielania Ka lúčov, to neviem. Nájde sa niekto, kto platil pokutu kvôli týmto radarom?

Tretí, o ktorom viem, je na vjazde do Sučian v smere od Ružomberka. Ten nie je v pásme Ka, lebo "antiradar" na ktorom sú vypnuté iné pásma je ticho. Ale dosť sa o ňom popísalo, takže predpokladajme, že funguje. Má ho ale v správe mestská polícia, takže s ich právomocami by som to nevidel také horúce.

Viete o iných, funkčných, a teda reálne nepríjemných radaroch - a teda aj o tom, že čo je výsledkom ich merania?

Nový sortiment v Horbachu

Možno sa nikdy nevyliečim. A tak by som sa chcel. Moja choroba spočíva v tom, že sa stále čudujem, že prečo to a to ľudia robia. Napríklad, že prečo tento elegán zaparkuje svoju miliardovú oktávku medzi krby a nie na parkovisko, kde je plno miesta. Žeby ju chcel predať? Musí byť na to nejaká racionálna odpoveď, nie?

Od Blog

Tragédia

Stala sa tragédia. Azda nie je na Slovensku človek, ktorý by o tom nepočul. Dnes máme štátny smútok a musím uznať, že Slovenská republika sa zachovala naozaj vzorne, keď pre nešťastníkov poslala lietadlo a problému sa venovala vláda. Všetci veríme, že to nebol iba nástroj na zvyšovanie si preferencií, ale normálny krok normálnej vyspelej krajiny.

Nebudeme posudzovať, že kto je vinný a kto nie. Môžeme síce uvažovať v kategóriách, že čo je väčšia tragédia, či keď denne zomierajú ľudia v nešťastí, v chorobe, v bolestiach, bez publicity, alebo keď sa stane takéto hromadné nešťastie. Ale žiadna tragédia nie je menšia či väčšia. Tragédia nemá takúto kvantifikáciu. Tragédia je vždy tragédia. Človeku neostáva nič iné, ako vyjadriť pozostalým úprimnú sústrasť a pokračovať v živote ako predtým. Alebo nie? Vieme toto celé pokorne prijať a uznať, akí sme malí?

To, že sa viac pozornosti venuje havárii v Chorvátsku ako iným, nerobí z tejto tragédie väčšiu. Iba zaujímavejšiu. Nehovorím to preto, že sa snažím túto hrôzu zľahčovať. To čo sa stalo je naozaj hrozné. Ale možno by sme to celé mohli chápať aj ako výzvu, aby sa ľudia stali lepšími - keď im médiá 24 hodín teraz ponúkajú tie hrozné obrazy, možno sa ľudia zamyslia, ako to vlastne žijeme.

Keď sa pred rokom stala tiež veľká tragédia autobusu na Slovensku, Daniel Pastirčák k tomu vtedy povedal to, čo si navždy vryjem do mozgu:



Už vtedy som sa snažil pochopiť svet a napísal som toto.

Čo bude na svete ďalej?

Keď nie je o čom písať...

...tak blogeri píšu o iných, ako nevedia písať. Celkom sa do toho zamiloval chlapík na humne, a začal tvoriť sériu článkov (TU alebo TU) o znečisťovateľoch dátového prostredia. Chlapík argumentuje tým, že blogeri, ktorých on menuje, zabili písanie a sú to zločnici, ktorí zbytočne zaťažujú svet. Mňa, čo som pri vynášaní súdov celkom čierno - biely - takmer nadchol pre ten názor, ale iba na 5 sekúnd. Ako mnohí v diskusii, aj ja si kladiem otázku, že prečo ho tí ľudia tak vyrušujú a umelo im zvyšuje návštevnosť ich propagáciou na relatívne slušne navštevovanom portáli, ktorý, mimochodom, aj ja linkujem na tomto blogu.

Minule to vyhral SMEbloger Kicera, teraz blogujúca učiteľka. Kiceru to tak rozpálilo, až do toho vtiahol aj nevinného jebalpsa.com :-). Tak som nemohol ďalej trpieť, a autorovi kritiky som do diskusie musel prispieť:

ale bartflajko - takto nezne ta nazyva pan kicera, co si podla neho nula, ked on je jednotka... - ty musis byt bud dobry marketer alebo uplny masochista. ved si to musel vediet, ze spominani blogeri za a) budu mat rekordnu navstevnost svojich diel a za b) budu utocni ako osy. preco im pomahas? ved ich nechaj, nech si bloguju. proti vsetkemu co nenavidime alebo co nam robi zle sa neda bojovat. radio expres jednoducho vypnes, noviny na jojke jednoducho nepozeras, novy cas si nekupis. a je to. nech plnia cyberspace, kym je to zadarmo. ked budu musiet platit, hned ich bude o 80% menej. tak co? a mimochodom: vzdy je lepsie, ze bloguju ako to, ze maju volebne pravo, nie? to skus poriesit: 3 miliony najhorsich volicov, nie 10 ubohych blogerov.
a spominany pan kicera - tak si ho rozpiekol, ze na svoju obranu pouzil aj blog jebalpes.com, aby ta zhovadil. a to je aj dovod, ze preco som si vlastne precital, co sa to deje, ked JP ma taku obrovsku navstevnost z blogu pana kiceru. vsetkemu rozumiem, ale nic nechapem.

(koniec diskusného príspevku)

Avšak, keď som si pozrel blog jedného z nominantov v auguste, až som sa nastrašil, keď som sa v komentároch od nejakého dobráka dočítal toto: ...cirkev, Fico, homosexuáli, potraty, vojna v Gruzínsku, super, ideme na to! - teda takto radí blogerovi, ktorý sa síce na SME blogu zaregistroval, ale nevie, o čom má písať. Nastrašil som sa preto, lebo o cirkvi, Ficovi, etc. píše aj jebalpes. A to si jebalpes o sebe myslel, že aké má témy. Na homosexuálov a vojnu v Gruzínsku kašlem, ale o potratoch mám jednu poznámočku pripravenú na zverejnenie. Tak teraz neviem: byť, či nebyť?

PS: Kicera naďalej neúnavne bloguje, blogujúca učiteľka si zatiaľ dala veľkú prestávku a pripravuje pomôcky.

Keď veci nefungujú

Keď veci nefungujú, nemusíte hneď nadávať. Musí to tak byť. Mám tým na mysli, že keď si kúpite službu, s ktorou nie ste celkom spokojní alebo keď používate vec, ktorá by podľa vás mohla fungovať lepšie alebo keď pracujete vo firme, a vidíte, že milión vecí sa tam dá zlepšiť a stále mudrujete, ako by ste to spravili vy. Podobné konštatovanie by sa dalo aplikovať aj na váš vzťah s partnerom alebo na fungovanie štátu a či sveta vôbec.

Za to, ako je všetko na hovno, alebo relatívne na hovno, za to môže satisficing. Uf, zniem múdro, ale o tejto záležitosti povedal môjmu známemu jeden jeho kamoš, čo to dokonca študuje ako súčasť múdrosti MBA a tak som sa popozeral, že čo to vlastne je. Je to jednoduché: satisficing vzniklo ako spojenie slov "satisfy" and "suffice", a teda vyjadruje to niečo v zmysle, že ako urobiť veci tak, aby najlepšie uspokojovali potreby pri čo najmenšej námahe. Teda nehľadať optimálne, často zbytočné nastavenia, ale také, ktoré (napríklad v biznise) pri najmenšom vklade prinášajú maximálny zisk. Takže, ak vám prekáža, že ako funguje vaša firma, tak sa skľudnite, pretože funguje tak práve preto, lebo akcionári nechcú mať dokonalú firmu, ale firmu, ktorá prináša maximálny zisk a nie preto, lebo to akcionári nevedia zariadiť (a zaplatiť) lepšie. A neurobia nič navyše.

A priznajte si, že podobne sa správate aj vy. Pokiaľ to nie je záležitosť, ktorá má pre vás mimoriadne zvláštny význam - láska, hobby, túžba dokázať si niečo sám sebe - skončíte pri riešení problému, ktoré je "riešenie" a nie "optimálne riešenie".

Ako doplnok k povinnému čítaniu o tejto téme treba azda ešte spomenúť 80/20. Teóriu, ktorá je známa aj pod názvom Paretov princíp (zákon, teória). Asi viete, o čom hovorí, ak nie tak napr. TU. 80 percent úsila prináša iba 20 percent zisku. A 20 percent úsilia prináša zvyšných 80 percent zisku. Tak prečo sa neusilovať iba tých 20 percent? Lebo svet nie je taký jednoduchý a lineárny. Napríklad aj preto, lebo aj tých 20 percent sa znova vnútorne rozdelí na 80/20. Je to jasné? :-) Ak nie, doporučujem TÚTO knihu.

Tak. A zdá sa vám tento článok nedokonalý? Tak iba preto, lebo podľa mňa stačí pre základnú informáciu. Kto chce mať informáciu úplnú, nech študuje ďalej a inde. Takže aktuálny dôkaz "satisficing". :-)