Traumy

Sedeli sme s kamošmi na pive a nejako sme sa dostali k téme, že traumy z detstva. Hovorili rôzne, tie rybacie nátierky, zubárske prehliadky, návštevy tetky z Ostravy, poznáme to. Ale toto ma zabilo. Jeden hovorí, že raz pozoroval svojho starého otca, ako nič celé dni nerobil, vraj nič, iba sedel, civel na svet. A ten besedník, ako chlapča, sa ho vraj spýtal: "A ty prečo celé dni iba žereš, sereš a spíš?" A starý otec vraj nič, iba ďalej civel. Tak toto ostalo pre tohto chlapa ako trauma na celý život.

Mám aj ja takú traumu, ale som im ju nepovedal: aby som takto nedopadol.

Pochvala

Včera som bol v Auparku. Vypočul som si náhodou rozhovor dvoch auparkových kokôtikov, jeden hovorí druhému: "Nech je moja žena piča aká chce, ale aspoň vie, kde sú hranice!"

Tak som si pomyslel: niet nad úprimnú pochvalu.

Tri plamene

Je taký český film, Pravidlá lži sa volá. V rámci komunity, teda skôr pri ukončení pobytu v komunite, si zapaľovali tri plamene a hovorili o nich toto:

Prvý plameň je plameň abstinencie; nejde o drogy, ale o vyhýbanie sa tomu, čo ťa môže v živote ohroziť. Každý má zoznam vecí, ktoré ho ohrozujú. Tvoje chovanie ovplyvňuje správanie sa tvojich blízkych, všetkých, ktorí majú k tebe nejaký vzťah. Každý takých ľudí okolo seba má, aj tí čo hovoria, že nie.

Druhý plameň je plameň pokory - byť pokorný neznamená ohýbať chrbát; ide o to brať život aký je a nebojovať so všetkým a proti všetkému za každú cenu, pretože možnosti človeka sú obmedzené a s tým treba rátať. To súvisí s múdrosťou, ktorá ale s inteligenciou nemá nič spolčné. Ver hlavne skúsenostiam a nikdy nepodceňuj skúsenosti iných.

Tretí plameň je plameň lásky, bez nej je to ťažké.

O finančnej kríze

Máte jeden a pol hodinky čas? Ak nie, urobte si ho. Vážne zmúdriete. A ešte sa i pobavíte. Filmík, prednáška, fundament:

Tuvalu

Pozeral som taký milý dokument na STV. Ukazovali tam milého čierneho muža, ktorý sa vychvaľoval, ako zachránil ekonomiku krajiny. Štátu Tuvalu. (Inak, vraj že Tuvalu je stodeväťdesiatyneviemkoľký člen OSN, keby sa nevedelo.) Že prišiel na to, že keď bude obchodovať s doménou .tv, ktorú má tento ostrovček pridelenú, že to bude najväčší príjem do rozpočtu tohto ostrova. I uzavrel zmluvu s nejakým iným mudrákom, ktorý túto doménu predáva záujemcom vo svete - teda prevádzkovateľom televízií alebo online služieb zameraných na video on demand a tak nejako. A aj je to najväčší príjem. Ekonomika postavená na jednom interpunkčnom znamienku a dvoch písmenách! To je riadny "dot.com". Ten milý čierny muž bol minister čohosi (azda financií??) a dojímavo sa staral o svoj ostrov. Ale trocha ho vyrušovalo, že ostrov sa potápa a o pár rokov nebude existovať. Neviem, ako sa to dotkne domény .tv, tak pozor na to! Ale nie to mi prišlo pekné na tom - našiel som analógiu: niektoré ostrovy svoju ekonomiku postavia na doméne .tv, niektoré na šrotovnom. Chujovina ako chujovina. A rovnako ako tamten ostrov, aj náš, sa potápa. Či to ten náš milý biely muž chce alebo nechce. Ten tuvalský to aspoň priznáva.

Inak: Tuvalu bližšie TU. Slovensko poznáte.

Čo to hovorí?

Ďakujem Lemuelovi za tip a aj ja, rovnako ako on, musím (lebo keď musím, tak musím) uverejniť toto:

"A to vždycky si musím a to, čo myslíte, že hovorím vaše myšlienky alebo jeho, to si snáď nemyslíte [...] viem, kam sledujete, drahá slečna, alebo pani, ďakujem vám. [...] Hovoril som teraz, že táto kríza je aj kríza hodnôt. Každý človek má určitú hodnotu, myslím, že aj vy. Myslím, že aj vy, nie? Alebo chcete niečo iné povedať, chcete niekoho podkopať, alebo niečo sledovať, alebo niečo hľadať..." (Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky)

Originál v pôvodnom znení bez titulkov je TU. (Na zvuk si pár sekúnd počkajte, nevzdávajte to!)

Ak ste to nepochopili, je to váš prezident. A to čo je vyššie napísané naozaj povedal on. Teda zdá sa to tak naozaj.

Sedačka na Martinkách premáva

Aha, aký je život rýchly. TU píšem, ako lanovka na Martinských holiach nepremáva a dnes som sa dočítal, že už premáva. No tak predsa, stihli to do konca roka. A kedy bude kabínka z mesta? Ha, ha, ha. Radšej nie, lebo potom nebudú mať mudráci na weboch čo písať.

Martinské hole sú Winter Park Martinky

Ako mnoho iných stredísk, aj lyžiarske stredisko na Martinských holiach otvorilo cez Vianoce tohtoročnú sezónu. Chcel som sa skočiť pozrieť, čo sa tam za poslednú dobu udialo, ale nakoniec naša rodina leňošila doma a užívala si chvíle spoločného rodinného života, tak som ostal bez lyžovačky. Martinky ma zaujímali hlavne z dôvodu, že som počul, že sa tam masívne investuje a mala byť spustená konečne nová lanovka. Počas detstva som si tam užil: hlavne zimy na tej poprdenej jedno-sedačke, čo sa trepala hore dvadsať minút. Ale inak sme to tam mali radi.

Hľadal som na internete, že ako to tam vyzerá a našiel som v nejakých fórach na lyžiarskych severoch aj toto:

"Volal som s kamošom, čo tam na tohtoročnom otvorení bol. A ten mi porozprával, že to bolo všelijaké. Podstatná vec je, že lanovku na otvorení sezóny nespustili. Lebo im chýbal nejaký posledný papier ku kolaudácii a čakajú na najbližší pracovný deň, aby ho získali. Takže ani presne nechcú povedať, že kedy lanovku (inak je to šesť-sedačka) spustia. Vraj tam pobehovali nasratí ľudia, ktorí nečítali poriadne správy na internete ani na lyžiarskych serveroch, že sa otvára sezóna a nie sedačka. Takže boli sklamaní. Nepomohlo ani to, že tú lanovku videli naživo, že je to realita a že je to otázka pár dní, kedy sa po desiatich rokoch konečne na Holiach niečo udeje.

Lebo na to vraj každý rýchlo zabudol, že sa tam posledných desať rokov iba bojovalo, rôzne skupiny si tam presadzovali vlastné záujmy, sľubovali blbosti mimo reality, ale nikto tam neinvestoval ani korunu. Teraz prišli reálni investori, práskli do Martiniek 200 miliónov na šesť-sedačku, nejakých 100 miliónov do zasnežovania a ďalšie stovky miliónov sú plánované na osem-kabínu zo Strání až do strediska a na ďalšiu sedačku, na reštaurácie a iné zariadenia a tak podobne. A miestni ale aj cezpoľní špekulanti iba čakajú, čakajú, aby si urvali nejaký pozemok a mohli tam mať apartmánik alebo predávať z prívesu langoše.

Títo noví ľudia vraj nakoniec bojovali s bankami, lebo sa počas „krízy“ na nich vysrali, bojovali s fondami a inými zdrojmi, nakoniec sa pol roka vybudovali to, čo iní neurobili za desať rokov.

Je to tam ale taká malá zakliata krajina: pri spustení sa lyžovalo za cenu poldenných lístkov, ľuďom sa to nepáčilo. Asi chceli zadarmo. Na slávnostnom otvorení strediska a sezóny mala byť aj promoakcia Coca Coly – tým vraj v noci vykradli auto naložené na promoakciu, takže niekto iný si užil namiesto návštevníkov Martiniek. Tatra banke skolabovali POS terminály, takže ľudia museli platiť v hotovosti, záchody zamrzli. Nápor na cestu hore bol vraj taký obrovský, že mnoho ľudí sa hore ani nedostalo, lebo ich policajti odstavili. Tak si to vraj zlízol zamestnanec Martiniek, ktorý mal na starosti organizáciu dopravy a dobrí Slováci ho dobili. Ale tí, čo sa tam dostali a bolo ich vraj viac než dvetisíc, a práve neliečili svoju frustráciu z lanovky sa vraj dobre bavili, lebo počasie vyšlo nádherné, snehu bolo neúrekom, a naozaj toho skutočného, prírodného, skvelého. Miestna kapela Homo Sapiens hrala hity, deti súťažili a vyhrávali, Vilmoška tiekla prúdom. Staručké pomy klasicky nestíhali nápor ľudí, takže sa čakalo v radoch. Frustrovaní ľudia nadávali na to, že lanovka nefunguje. Hlavne vtedy, keď vleky dokazovali, že dokážu nasierať aj skúsených horalov, čo už nejaký rok na Martinkách tie vleky obsluhujú. A vraj zlatý klinec programu bolo, keď už pri záverečnej jazde nedisciplinovaný snoubordista strhol lano a zničil časť jedného závesu na stĺpe. Ľudia z Holí to vraj až do skorého rána opravovali, aby zachránili nasledujúci deň.

Pribudli vraj super bufetíky, priamo na zjazdovke. A aj moderný apres ski bar, ktorý bol naplnený na prasknutie. To je ale asi všetko, čo je tam nové vidieť. Vidno, že sezóna bola pripravovaná narýchlo, v ťažkých finančných podmienkach a v atmosfére prílišných očakávaní. Slováci sú takí: frflanie im ide veľmi rýchlo, stačí si pobrauzovať po internete. Mysleli si, že keď sa vzťahy na Martinkách urovnali, tak že za tri mesiace sa podarí vybudovať európske stredisko. Cha, to si ešte pár rokov počkáme, to musí uznať každý súdny človek. To je podľa mňa projekt tak na desať rokov! Ak ich banky neoserú alebo sa im podarí získať nejaké európske peniaze. Dnes je to stále iba troj-hviezdičkové stredisko. A podľa toho by mali mať ľudia aj očakávania.

Napriek tomu, že je jasné, že stredisko sa dá budovať iba za peniaze a nie za reči a sľuby, tak dobráci návštevníci investorom nedoprajú ani to, aby Martinky podporili tak, že si kúpia lístok. Čierny obchod s neprenosnými lístkami tam vraj fičal tak, že kamoš odhaduje, že možno štvrtina ľudí si lístky nekupovala v kase, ale od druhých ľudí. Tak to s nami ľuďmi je: očakávania, ale hlavne ojebať toho druhého.

Ešte niečo je nové: Lyžiarske stredisko Martinské hole sa od tejto sezóny volá Winter Park Martinky. Prebrandovanie zvládli relatívne slušne. Stránka funguje, infolinka tiež. Čo u iných trojhviezdičkových strediskách je často dosť veľký problém.

Ako som tak počúvali, zamýšľal som sa nad tým, že koľko stredísk teraz ešte vznikne a koľko ich zanikne. Hlavne všelijakých tých divných, postavených na zelenej lúke a bez tradície. Dúfam, že Martinky, Hole, či Martinské hole, takýto ostrý štart sezóny ustoja a ľudia im zachovajú priazeň. A hlavne, nech už spustia tú sedačku! Hneď sa tam vyberiem! A prinesiem čerstvé správy, nie takéto sprostredkované. A vraj to bude do konca tohto roka. Koľko je to dní? Tri? To majú čo robiť..."

Nuž čo. Prajem im veľa šťastia a snáď sa tam tento rok dostanem.

On neskončí?

Fakt nie? Nikdy?

Jazdíš ako blázon! (I.)

Na Slovensku bolo vlani cca 250.000 psychiatrických pacientov liečených ambulantne. K tomu nepodstatných cca 3.000 hospitalizovaných. Keď odpočítame deti a usúdime, že pracujeme so vzorkou cca 4.000.000 Slovákov a príslušníkov národnostných menšín, aby sme nikoho neurazili, dostávame sa k štatistickému vyjadreniu tohto problému - cca 6% bláznov, psychopatov, narušených, fobických, schizofrénych, manio-depresívnych, či osobnostne - poruchových Slovákov a príslušníkov národnostných menšín. Predpokladáme homogénnu skupinu, takže rovnako sa nám týchto 6% objaví aj na vzorke držiteľov vodičákov či účastníkov cestnej premávky. Čo znamená 6% v praxi? Netreba mať vysokú školu na to, aby bolo jasné, že je to každý 17-ty vodič naokolo! Takže sa ráno na križovatke pozrite okolo seba. Ak je tam viac ako 20 áut, je to naisto! A keď nie, tak tiež! Kľudne skríknite: "Jazdíš ako blázon!"

Keď veci nefungujú

Keď veci nefungujú, nemusíte hneď nadávať. Musí to tak byť. Mám tým na mysli, že keď si kúpite službu, s ktorou nie ste celkom spokojní alebo keď používate vec, ktorá by podľa vás mohla fungovať lepšie alebo keď pracujete vo firme, a vidíte, že milión vecí sa tam dá zlepšiť a stále mudrujete, ako by ste to spravili vy. Podobné konštatovanie by sa dalo aplikovať aj na váš vzťah s partnerom alebo na fungovanie štátu a či sveta vôbec.

Za to, ako je všetko na hovno, alebo relatívne na hovno, za to môže satisficing. Uf, zniem múdro, ale o tejto záležitosti povedal môjmu známemu jeden jeho kamoš, čo to dokonca študuje ako súčasť múdrosti MBA a tak som sa popozeral, že čo to vlastne je. Je to jednoduché: satisficing vzniklo ako spojenie slov "satisfy" and "suffice", a teda vyjadruje to niečo v zmysle, že ako urobiť veci tak, aby najlepšie uspokojovali potreby pri čo najmenšej námahe. Teda nehľadať optimálne, často zbytočné nastavenia, ale také, ktoré (napríklad v biznise) pri najmenšom vklade prinášajú maximálny zisk. Takže, ak vám prekáža, že ako funguje vaša firma, tak sa skľudnite, pretože funguje tak práve preto, lebo akcionári nechcú mať dokonalú firmu, ale firmu, ktorá prináša maximálny zisk a nie preto, lebo to akcionári nevedia zariadiť (a zaplatiť) lepšie. A neurobia nič navyše.

A priznajte si, že podobne sa správate aj vy. Pokiaľ to nie je záležitosť, ktorá má pre vás mimoriadne zvláštny význam - láska, hobby, túžba dokázať si niečo sám sebe - skončíte pri riešení problému, ktoré je "riešenie" a nie "optimálne riešenie".

Ako doplnok k povinnému čítaniu o tejto téme treba azda ešte spomenúť 80/20. Teóriu, ktorá je známa aj pod názvom Paretov princíp (zákon, teória). Asi viete, o čom hovorí, ak nie tak napr. TU. 80 percent úsila prináša iba 20 percent zisku. A 20 percent úsilia prináša zvyšných 80 percent zisku. Tak prečo sa neusilovať iba tých 20 percent? Lebo svet nie je taký jednoduchý a lineárny. Napríklad aj preto, lebo aj tých 20 percent sa znova vnútorne rozdelí na 80/20. Je to jasné? :-) Ak nie, doporučujem TÚTO knihu.

Tak. A zdá sa vám tento článok nedokonalý? Tak iba preto, lebo podľa mňa stačí pre základnú informáciu. Kto chce mať informáciu úplnú, nech študuje ďalej a inde. Takže aktuálny dôkaz "satisficing". :-)

Môžem ťa brutálne pretiahnúť?

Stretol som dávneho priateľa a ten mi povedal príhodu:

"Neuveríš, čo sa stalo... Stretol som na ulici takú babu, čo som ju sto rokov nevidel, a po pár minútach rečí - ako sa máš a čo robíš a také tie pouličné konverzácie - mi zasadila ranu otázkou: "Máš rád nežné milovanie alebo si ťa môžem brutálne pretiahnúť?" Nuž, ťažko reagovať, tak som sa zmohol iba na poloodpoveď, že v tom nemám celkom jasno, takže si to premyslím a že keď sa stretneme nabudúce, tak už budem vedieť..."

No, musím povedať, že zmysel pre skratkovitosť tomuto príbehu nechýba. Žijeme hektickú dobu.

Einstein o bohu

Pred pár mesiacmi preletela médiami správa, že bol vydražený Einsteinov list, ktorý písal filozofovi Ericovi Gutkindovi, a v ktorom sa nie veľmi lichotivo vyjadroval o Bohu (bohu) a viere. Žuranlisti otitulkovali túto správu nejako tak, že Einstein považoval náboženstvo za detské povery.

Asi sa nedozvieme, že ako to génius myslel, to vedel asi iba on sám, každopádne prináša nám minimálne pohľad na vec z opačnej strany rieky. V liste, o ktorom hovorím, a ktorého originálny prepis je TU (a potom ešte skopírovaný na konci tohto postu) píše napríklad toto:

„Slovo boh je pre mňa nič viac ako myšlienka a produkt ľudskej slabosti a biblia je kolekciou vznešených, ale aj tak primitívnych a detinských legiend. A žiadne interpretácia, nech je akokoľvek bystrá, toto moje presvedčenie nemôže zmeniť.“

Alebo toto:

„Pre mňa je židovské náboženstvo také ako všetky ostatné – stelesnením najdetinskejších povier. A židovský národ, ku ktorému ochotne patrím a s jeho mentalitou mám veľmi hlboký vzťah, nemá pre mňa výnimočnejšie kvality ako iní ľudia. Podľa mojich skúseností nie sú lepší ako iné ľudské skupiny, aj keď vďaka nedostatku sily ich radšej obchádza aj najhoršia rakovina. Nevidím v nich však nič vyvolené.“

Necítim sa oprávnený ani povolaný komentovať vyššie uvedené citáty. Skúsme sa iba zamyslieť, čo by znamenali takého vyjadrenia, keby sa týkali iného konkrétneho náboženstva. Veď na vraždenie stačia aj karikatúry alebo film Rozvrat.

Tu je kópia prepisu spomínaného listu:

.. I read a great deal in the last days of your book, and thank you very much for sending it to me. What especially struck me about it was this. With regard to the factual attitude to life and to the human community we have a great deal in common.

... The word God is for me nothing more than the expression and product of human weaknesses, the Bible a collection of honourable, but still primitive legends which are nevertheless pretty childish. No interpretation no matter how subtle can (for me) change this. These subtilised interpretations are highly manifold according to their nature and have almost nothing to do with the original text. For me the Jewish religion like all other religions is an incarnation of the most childish superstitions. And the Jewish people to whom I gladly belong and with whose mentality I have a deep affinity have no different quality for me than all other people. As far as my experience goes, they are also no better than other human groups, although they are protected from the worst cancers by a lack of power. Otherwise I cannot see anything 'chosen' about them.

In general I find it painful that you claim a privileged position and try to defend it by two walls of pride, an external one as a man and an internal one as a Jew. As a man you claim, so to speak, a dispensation from causality otherwise accepted, as a Jew the priviliege of monotheism. But a limited causality is no longer a causality at all, as our wonderful Spinoza recognized with all incision, probably as the first one. And the animistic interpretations of the religions of nature are in principle not annulled by monopolisation. With such walls we can only attain a certain self-deception, but our moral efforts are not furthered by them. On the contrary.

Now that I have quite openly stated our differences in intellectual convictions it is still clear to me that we are quite close to each other in essential things, ie in our evalutations of human behaviour. What separates us are only intellectual 'props' and 'rationalisation' in Freud's language. Therefore I think that we would understand each other quite well if we talked about concrete things. With friendly thanks and best wishes

Yours, A. Einstein

Každý môže byť prezident

Nie iba náš národ sa musí hanbiť za to, čo (poťažme kto) ho reprezentuje. Stále môže byť čosi horšie ako "my s Emíííľiou", alebo ako kovanie rýľov, cestovanie po Brazílii, či sadenie stromčekov v prezidentskej záhrade, alebo hokejista, čo iným prezidentom nadáva do starých ujov, až kým sa stane sám prezidentom... Stále tu máme náš vzor - G. W. B.:

Im úplne jebe

Už viem, kde sa chodí naša vláda učiť, ako má vyzerať právo na odpoveď! Aha ich:

Poslanci EP žiadajú ustanovenie práva na odpoveď na informácie publikované na blogoch. Na jednej strane pripúšťajú, že fenomén weblogu výrazne prispel k väčšej pluralite názorov, chcú však preň jasné ukotvenie v zákone. Správa konštatuje, že je potrebné definovať predovšetkým právnu zodpovednosť voči dotknutým osobám. Zodpovedný by mal byť predovšetkým autor obsahu, ale istým spôsobom aj médium, ktoré prevádzkuje blogový priestor.

Blogy podľa poslancov vyvolávajú rad etických otázok a môžu tiež zasahovať do súkromia. Preto sa nimi treba vážne zaoberať, tvrdia. Hlavným faktorom je možnosť kohokoľvek jednoducho, rýchlo a bezplatne si založiť blogový účet. Užívateľom bezplatne a bezodplatne generovaný obsah v podobe fotografií, textu a videí vyvíja podľa členov výboru okrem iného aj tlak na profesionálnych žurnalistov.

Zdroj: http://www.euractiv.sk/kultura-a-media/clanok/pravo-na-odpoved-na-blogu

Kľúče

Mi volal môj jeden kamoš, že akú on má príhodu. V jednom dosť lukratívnom dome, v priestoroch podzemnej garáže našiel vo dverách, ktoré vedú k bytom, zapichnuté kľúče, komplet zväzok aj so všetkými bezpečnostnými... Stačilo ich vytiahnuť z dverí a prejsť sa po dome, za 3 sekundy nájsť správne dvere a obslúžiť sa. Chvíľu riešil dilemu, že čo s tým má urobiť, ale hneď vraj pochopil, že bude najrozumnejšie kľúče zobrať a na dvere napísať veľký nápis, že našli sa kľúče, zavolajte mi, pripísal svoj mobil. Tak aj urobil. Asi o 8 hodín naozaj volal chlapík, Španiel, že či má jeho kľúče. Po pár otázkach a odpovediach sa dohodli, že sú to jeho kľúče a že si pre ne príde manželka. A naozaj, prišla manželka k nemu do firmy, telefonujúc a bez toho aby telefonát prerušila, zaštrkotala podobným zväzkom kľúčov, niečo v zmysle "Davaj sem tie druhé, ty kokot!", neprerušiac telefonát zašveholila niečo v zmysle "Thank you" so španielskym dialektom, a odišla do prdele. Chalan sa pýtal ľudí okolo, že ako to bude pokračovať, a že kedy Španiel dorazí s fľašou whisky alebo aspoň whiskey. Polovica ľudí povedala, že daj mu čas, druhá polovica povedala, že nikdy. B je správne. Vyjebali sa na neho.

Ešteže majú Slovania správne príslovie, ktoré to vystihuje: "Urob psovi dobre, oserie ti ploť!" (prípadne v ľahšej forme "Za dobrotu na žobrotu..."). Ktovie, že či aj Hispánci.

Ach, my sweet Digi TV

Tak sa raz môj kamoš rozhodol, že si dopraje poriadnu TV zábavu. Nuž, rozhodol sa v septembri 2007 a zavolal call centrá rôznych operátorov, veď to poznáte, všetci sa strašne tešia, keď im zavoláte.... „Čo pre vás môžem urobiť?“ Kurva, hovno, chcem vedieť, koľko to stojí a kedy mi do prídete zaviesť. Mágio: nemáme pokrytie. UPC: odveci. Satro: problémy s licenciou. Digi TV: nuž, to by šlo. Cena / výkon – vyzerá to dobre. A dokonca dokážu za jednu cenu urobiť systém pre dva televízory. Kamoš síce potrebuje štyri, ale začať treba skromne, azda sa to vyvinie. No dobre. Čo pre vás môžem urobiť? Príďte mi zaviesť Digi TV. Prídeme o 6 – 8 týždňov. No ty vole. Ale ok, bude to do Vianoc? Jasne, v kľude, 8 týždňov max. Nie je problém, kamoš bol bez TV x rokov, teraz na nejakých týždňoch predsa nebude stáť svet, aj zajtra vyjde slnko. Čas bežal. Na Vianoce volá na call center.... bla bla bla, váš hovor je pre nás dôležitý, no jasne... Aha, v septembri? No, lehoty, čo udávame nie sú garantované. Ale budeme urgovať. Asi slabo urgovali. Lebo v januári nič. Koncom januára call center – nemôže nikto prísť, lebo nemáme zariadenia. Aha. A tak to šlo. Ale „každá trampota má svou mez“ a jedného dňa v marci bol v call centre maník, ktorý nejakým nedopatrením pochopil celú tú trápnosť, že nejakú službu nevedia dodať pol roka a tak zavolal priamo montérom, a všetko zbehlo. Borci montéri síce pár krát zrušili dohodnutý termín, potom si nedoniesli rebrík a káble nechali visieť okolo domu bez líšt, ale obraz je pekný a stojí to iba 290 Sk za mesiac. Tak čo. Aj kamoš je spokojný aj koza je celá. A Digi TV prioritne zrejme montuje tam, kde je garancia výnosov najväčšia. Napríklad tu:



Bohatí aj tak nemajú čas čumieť na telku.

Kvôli objektivite dopĺňam, čo je Digi TV...
Môžete naštudovať po slovensky TU.

Ojebávať, ojebávať, ojebávať! Aj vo „vyspelom“ svete...

Tak boli známi na lyžovačke v Rakúsku. Dvaja dospelí a ich 7 ročný syn. Ubytovali sa u veselého chlapíka v nejakom penzióne s obstarožným nábytkom, podpísali nejakú ceduľu pre miestny turistický office a že teda idú lyžovať. Od veselého chlapíka dostali nejakú ceduľu, ktorú si majú vymeniť za permanentky in die kasa. OK, jali sa teda do kasy, a dostanú iba dve permanentky. Dieťa nič. Išli na kabínku, a tam ich atendant poslal do prdele, že kde majú lístok pre syna. Oni že nikde, lebo v kase im ho nedali, ale že oni majú zaplatené all inclusive program (teda ubytko a permanentky), takže nech neotravuje... Nejako sa im podarilo teda prehovoriť dobrého Rakúšana a lyžovali. Po návrate do penziónu teda ešte raz pozreli ceduľu, a vidia, že im synovi sa zmenil rok narodenia z 2001 (7 rokov) na 2002 (6 rokov). Ajhľa. 6 roční nepotrebujú lístky. A tiež na ceduli nástup na dovolenku o deň neskôr. Pýtali sa teda veselého slušného rakúskeho podnikateľa, ako im to vysvetlí. Ten dobrý, slušný, poctivý a dobre vychovaný Rakúšan iba skonštatoval, že doba je zlá, oni musia dotovať all inclusive programy a tak šetrí, kde sa dá. Napríklad, že deťom permanentky proste nevydáva a tým pádom nedotuje. 100+ euro hneď doma. A skrátenie pobytu o jeden deň má tiež asi nejaký nezanedbateľný daňový aspekt.

Tak si hovorím, že keď pôjdem do Rakúska lyžovať, že či si ešte stále nechám lyže pred chatou bez obáv o ne, veď som v slušnej krajine. Ale možno oni majú odpoveď, že ojebávať sme ich naučili my, opice z východnej Európy, čo iba kradneme a ojebávame, kade chodíme. A ešte k tomu ten Schengen! Aké symbolické, že nárast kriminality sme v Bratislave po otvorení zaznamenali my, a nie oni, keď si občania Rakúska urobili jedného pekného dňa v Poluse strelnicu...

Amicus Cognoscitur

Včera som čital úžasnú vec, teda vraj je to staré (a keďže na to prišli antici, tak to asi staré bude), ale pre mňa nevzdelanca je to celkom nové, antickí filozofi hovorili:

AMICUS COGNOSCITUR AMORE, MORE, ORE, RE, a vraj sa veľmi bavili na tej slovnej hračke. Po slovensky je to „priateľa poznáš podľa lásky, mravov, slov, skutkov“.

Nech robím, čo robím, myslím, že toto platí aj pre nepriateľa. Len to už nie je slovná hračka, ale pravda.

Všetko je v pohode

Niet nad toleranciu.
Čo už k tomuto dodať? Kamže sa to rútime? Naozaj ešte pochybujete, že je koniec sveta?

"Nemocniční personál ve skotském okrese Lothian už nesmí během ramadánu viditelně konzumovat potraviny a má odstranit automaty na nápoje a jídlo, aby neiritoval muslimské zaměstnance.

Lékaři a další personál se to dozvěděli z emailu od vedoucího „Oddělení rovnosti a rozmanitosti“ Národní zdravotnické služby. Stejné výzvy už dostali i zaměstnanci nemocnic v Glasgow a Clyde.

Muslimští zaměstnanci mají také dostat pravidelné pauzy na motlitby a prostor pro oslavu konce ramadánu. Mluvčí skotských konzervativců pro otázky justice Bill Aitken na to reagoval: „Možná to je dobře míněno, ale je to naprostý nesmysl. Tohle jsou přesně ty věci, které vzájemné vztahy spíše zhorší, než aby je zlepšily."