Jazdíš ako blázon (II.)

V tomto mojom miniseriáli o doprave nechcem, nedajbože, konkurovať dopravnému mágovi Jožkovi, ostatne niekoľko mojich postrehov zapracoval do svojho blogu, napríklad tento, ale mám vo svojom prípravnom archíve zopár poznámok, o ktorých by som sa rád zmienil. I keď viem, že denná čítanosť tohto blogu okolo 100 návštev dramaticky nezmení správanie sa ľudí na cestách, i jedna polepšená lastovička sa počíta.

Všetci (z Bratislavy) to poznáme: výjazd z Einsteinovej na Prístavný most. Dva pruhy, potom je z nich jeden a potom sa pripája sprava znova jeden (autá z Dolnozemskej). Je podivuhodné, aké pochybné fluidum sa tam nachádza, lebo čo funguje na konci toho cirkusu - teda keď sa na ostávajúci jeden pruh z Einsteinovej pripája sprava druhý pruh z Dolnozemskej - a funguje tam naozaj dokonale zipsovité radenie sa a ľudia tam jazdia na jednotku, zipsovite, slušne, to pri zlievaní sa pruhov, keď sa mení počet pruhov na výjazde z Einsteinovej nefunguje vôbec a vodiči sú tam ako úplní chumaji. Stoja v jednom pruhu - v pravom - až hen niekam po čerpačku Shellku a ľavý pruh nechávajú voľný. Odvážlivci, alebo skôr tí, čo poznajú dopravné predpisy, obiehajú celý tento rad áut a radia sa v mieste, kde sa pruhy spájajú. A snažia sa tam radiť zipsovito. Žiaľ, vždy iba zo 3 - 4 autá. Takže iní, čo tam čakajú od Shellky 20 minút trúbia a majú ich za agresívnych idiotov. Nech, to nie je také tragické. Iba raz som tam mal slovnú potýčku s nejakým Záhorákom, chcel sa biť. Snažil som sa mu vysvetliť, že práve on, ktorý tam robí cirkus a zdržiava, porušuje dopravné predpisy a má plynulo ísť a umožniť zaradiť sa ostatným, a že sa máme striedať, chápeš, jeden tebe, jeden mne, jeden tebe, jeden mne, ako v rozprávke. Nerobím si nádej, že to pomohlo. Ale čo sa mi stalo včera, to už bol koniec: klasika, autá v pravom pruhu, takže je sa radím spolu s inými do ľavého, ktorý je ešte 200 metrov voľný. Asi v polovici z pravého zástupu áut vidím smerovku vľavo, borec ide do môjho pruhu, nič proti tomu nemám a pribrzdím, aby sa mohol vyradiť doľava a pokračoval, aby sa o 100 metrov mohol zaradiť vpravo (zips). A viete čo? Ten chlap zastal predo mnou a odblokoval mi cestu ďalej. Hovorím si, kľud, možno si iba fúka sopeľ, tak zastal, vyfúka si, pôjde ďalej. Nie. Išiel presne paralelne s voľným miestom, ktoré vzniklo, ako sa on vyradil zo svojho pruhu. A takto sa posúval, až kým sme nedospeli k miestu stretávania sa pruhov, zaradil sa na svoje pôvodné miesto a pokračoval. Takže mi (a všetkým, čo ostali za mnou) dal lekciu, že jeho veru nepredbehnem. Ďakujem mu, bolo to pre mňa veľmi posilňujúce cvičenie. Len keby mu potom ostalo dosť síl na očný kontakt, aby som sa na neho usmial, keď som vedľa neho cca 2 kilometre po obchvate išiel jeho rýchlosťou, mimochodom, 80 km/h, lebo zrejme nepostrehol, že povolená je 90 km/h.

PS: doplnené 4. augusta 2009: Aha, a už píše aj Jožko a ľudia diskutujú. Zdá sa, že nakoniec nemám pravdu :-(

Celý svet pochopím za 14 minút

Je to jednoduché: stačí si pozrieť tento film.

Pre istotu mäkkšie

Tak v Baumaxe sa poistili. Hrozba pokuty za nesprávne používanie jazyka ich prinútila urobiť správnu vec. Keď mäkké "ľ", tak ale poriadne mäkké "ľ". Ako to je s tým de, te, ne, le?

Od Blog

Nový sortiment v Horbachu

Možno sa nikdy nevyliečim. A tak by som sa chcel. Moja choroba spočíva v tom, že sa stále čudujem, že prečo to a to ľudia robia. Napríklad, že prečo tento elegán zaparkuje svoju miliardovú oktávku medzi krby a nie na parkovisko, kde je plno miesta. Žeby ju chcel predať? Musí byť na to nejaká racionálna odpoveď, nie?

Od Blog

Cesta s celebritou

No jednoducho vám to musím povedať. Viem, prízemné a bulvárne. Ale veď keď ľudia môžu platiť za bulvárne noviny, možno bude pre nich dobrý opšn čítať bulvárny blog. Lebo informácia, ktorá bude ďalej je asi taká závažná, aké sú ich plno v NČ či P1D.

Včera som sa vrátil z dovolenky a bol som obohatený o zážitok, že som cestoval v lietadle s CELEBRITOU! Nemohol som uveriť, aké šťastie mňa, smoliara, postretlo, že celá celebritia rodinka sedela VEDĽA MŇA a za mnou. Neveril som, tak som žmurkol na manželku vo vedľajšom rade sedadiel, že kukaj... a ona zagúľala očami a to bol pre mňa signál, že sa mi splnil sen. S celebritou na palube. Keby som to býval odfotil, tak mi dá Nový čas 500 Sk (EUR 16,60) za Tip od Vás. Ale hovno, ja chuj som bol taký roztopašný od šťastia, že dýchajú vzduch, ktorý ja vydýchnem (a vice-versa), že mi to ani na um neprišlo.

Celebritné dieťa vytiahlo svoje barbiny a nejakého jebnutého koníka, ktorého celú cestu celebritne česalo. Seba nečesalo, malo na hlave šiltovku DG. Celebritný tatko pozeral katalóg duty-free. Priebežne mi dával pod nos svoje rolexky. Celebritnú matku - hlavnú celebritu - som nevidel, iba počul, sedela za mnou. Možno našťastie.

Čakali sme na letisku, sedeli v lietadle ako štandardní jebkovia, veď je jasné, že gate sa zatvára načas, aby to vyzeralo, že lietadlá lietajú načas, ale potom sme sa smažili v tomto kokotskom teple v lietadle aspoň pol hodinu, česali sme koníka, čítali katalóg a hlavná celebrita sa pýta tatka celebrity: "A prečo je tu toľko lietadiel?" Tatko celebrita, známy svojim umom, odpovedal: "Sme na letisku. Tie lietadlá tu parkujú." Keby som sa na tejto úrovni bavil s mojou manželkou, tak mi asi prijebe. Nie však celebrita. Tá pokývala (zrejme, nevidel som, sedí za mnou) svojou celebritnou hlávkou s upravenými vláskami a zakňučala: "Ahááá. Ale je ich tu dosť veľa."

Oblial ma pot. Ďalšie tri hodiny počúvať týchto kokotov...

Závery:

- prežil som, vidíte,
- podobné kokotiny som naozaj počúval 3 hodiny,
- celebrity majú šťastie, že sa nestýkajú s ľudom, ale zväčša sú na obrázkoch v NČ alebo P1D, Star a tak podobne, takže ľud ich nepočuje, iba vidí a počuje O NICH nie ICH.

Ale inak to bola pekná dovolenka a ja som rád, že oddýchnutý som dnes mohol byť jediný deň v tomto týždni v práci. Na rozdiel od celebrity.

Výťahy II.

Pri cenách benzínu som síce nemal pravdu, ale čo sa výťahov týka, tak tam som si na istom. Jebnutosť ľudí. Posadnutosť hlúposťou. Ale utešuje ma, že nie som sám, komu to vadí (po slovensky prekáža, keby niečo). Ja, trtko, to riešim na blogu, iní sa neserú a riešia priamo na mieste. Gratulujem, spoločne zvíťazíme. (Bože, ale kedy?)

Aj Jebalpes sa utne :-(

No. Keď som písal príspevok o poslednej fotke 39 korunového benzínu, myslel som, aký som vtipný. Že som si radšej nevybral inú tému. Lebo dnes pri tankovaní som zažil toto:



Ach, vidíte tam to 39,50 Sk / liter?

Boh vyslyšal modlidby amerických motoristov a všetko sa na dobré obráti. Čakáme na správu, kedy bude za 29,90 Sk / liter, ok?

Starajú sa...

Na tomto obrázku je vidieť dojemnú starostlivosť Hornbachu o hendikepovaných ľudí. Aby tam náhodou nezaparkoval nejaký ignorant. Chýba už iba návod na použitie parkovacieho miesta. Žeby 3 x zatrúbiť a príde pikolík so žeriavom?

Dva svety

V týchto horúcich dňoch som bol v Patinciach. To je taká celkom dobrá diera sveta, mimochodom najjužnejšia obec na Slovensku (pre doplnenie - najvýchodnejšia je Nová Sedlica, najzápadnejšia je asi Záhorská Ves a najsevernejšia je Oravská Polhora). Ale späť k Patinciam. Tam je ukážkový príklad triedneho boja a sociálnej nerovnosti. Buržoázia má svoje kúpalisko a proletariát svoje. Medzi sebou sú tieto kúpaliská oddelené železným plotom. Na tejto fotke je ten plot trocha vidno. (Tobogán v pozadí je už u buržujov...) Ako spomienka na Berlínsky múr alebo ostnatý drôt práve v Záhorskej Vsi. Nie je to ale, našťastie, múr ako taký, je to plot, cez ktorý je vidieť "iný svet". Je to poučné.

Za 90 korún, v proletárskej časti, hlava na hlave, ľudia ležia na zemi, vybavenie podobné kúpaliskám zo 70-tych rokov (www.partek.sk). Za 380 korún v buržoáznej časti krásny bazén s atrakciami, zopár ľudí, každý má svoje lehátko, animátorky sa starajú o drobizg, buržuj má prístup do celého komplexu wellness (www.wellnesspatince.sk).

Naozaj, mal som z toho celkom zmiešaný pocit. Hovorím si: "Chvalabohu som na správnej strane plota." Ale čo hovoria tí na druhej strane? To asi ani nechcem počuť. Cez plot nenadával nikto... Ale revolúcia je večná, nespí, takže: "Raz ten plot spadne!"

Choďte do poľa!

Čerpačka niekde na Slovensku. Taká tá žltá, nie zelená, ani červená, ani nezávislá. Normálny veľký brand. Platím benzín. Ale nemôžem zaplatiť, lebo obsluha sa venuje dôležitejšiemu zákazníkovi, ktorý práve vošiel do žltej čerpačky.

Zákazník: "Dajte mi kľúče od hajzľa!"
Obsluha: "Nemôžem, záchod sa umýval a teraz sa suší."
Z: "Koľko sa bude sušiť?"
O: "Čo ja viem? Tak 2-3 týždne." Obsluha aj s kolegom sa ujebáva, ja stojím a čumím.
Z: "Až toľko?"
O: "Hej... A potrebujete ísť na malú či veľkú?"
Z: "Na malú, šťať potrebujem."
O: "Choďte hen za čerpačku do poľa, nie?"
Z: "Áno, jasné, idem." Odchádza. Obsluha sa ujebáva. "To bol ale kokot."

Ja rýchlo zaplatím, odchádzam a hovorím si, že musím dať školenie mojim kolegom v práci, ako má vyzerať kontakt dodávateľ - klient. Mám ale oveľa väčší problém, že by som rád ukázal aj národu, ako má vyzerať správny slovenský volič. A ešte mám otázku - kam sa chodí na tej pumpe srať?

Objavil som dalšieho chuja!

Pochopiteľne, nebolo to až také ťažké, ale ten model, to je teda sila.

Som na pošte, vypisujem nejaké blbé papieriky, aby som vybavil čo mám. Pri takom tom stolíku - pultíku, normálna hlavná pošta v Bratislave. Vedľa seba mám položenú čiapku, noviny a môj handheld (či PDA-čko, či ako to voláte, proste ten taký elektornický adresár, zápisník a poznámkovník). Príde spomínaný chuj. Začne sa tváriť, že aj on si niečo ide písať. Mimochodom chytí môj handheld a správa sa k nemu ako ku svojmu. Nevedel som, či mu mám rovno jebnúť alebo sa ho opýtať, že čo robí. Asi jebnúť. Hovorím mu, že si to radšej zoberiem. Ale nestihol som to dopovedať, chuj začal vrieskať, že o čo mi ide, že čo od neho chcem a také tie podobné reči. Podarilo sa mi môj handheld zobrať z jeho špinavých paprčí. Na čo on povedal, že si na mňa počká vonku a odobral sa.

Zrejme išiel hľadať niečo iné, čo sa dá speňažiť za fet, lebo nepočkal.

Neverím sám sebe, že sa niečo takéto môže stať.

Sním, či bdím?

Toto je v Bratislave, v 21. storočí. Žiadna fotomontáž, realita života...