Tvrdá práca už nestačí

Denník SME kedysi dávno (azda v r. 2004) priniesol prevzatý článok od Gerry McGovena, neviem síce kto to je, ale jeho názory sú celkom milé, veď pozrite:

"Sú frázy, ktoré by sme nikdy nemali používať. Patria k nim aj "nemám čas" či "som príliš zaneprázdnený". Vo svete založenom na znalostiach slovo "zaneprázdnený" signalizuje zastaraný prístup k práci ako k čisto manuálnej činnosti.
Strávil som veľkú časť svojej kariéry tým, že som ľuďom vysvetľoval, aký zaneprázdnený som. Niekedy som jednoducho nemal čas, niekedy som mal extrémne málo času a niekedy tak málo času, že som nestíhal ani rozmýšľať. Ale čo tým vlastne myslím, keď niekomu poviem, že nemám čas? V podstate, že robím veľa vecí. Môžem ich robiť dobre alebo mizerne, ale dôležité je, že som zamestnaný, aktívny.
Vyrástol som na farme, kde sme boli každé leto veľmi zamestnaní. V Írsku máme príslovie "postaraj sa o seno, kým slnko svieti". Slnko tu totiž veľmi často nesvieti a keď teda už máme to šťastie, treba nazbierať toľko sena, koľko sa len dá. Aj keď svieti slnko, treba stále dojiť kravy a robiť množstvo ďalších bežných činností, takže počas zberu sena sme naozaj všetci zaneprázdnení.
Pracovali ste už niekedy celú noc? Poznám dosť ľudí, ktorí sa tým dokážu chváliť. Dlhé roky som sám, prinajmenšom sčasti, posudzoval svoj vlastný úspech podľa toho, koľko hodín týždenne som pracoval. Mal som pocit, že čím dlhšie budem pracovať, tým budem úspešnejší. Počas éry internetovej horúčky som bol neustále unavený a bol som obklopený ľuďmi, ktorí boli tiež unavení.
Som si istý, že mnohé z chýb, ktoré sme počas dot-com éry urobili, vyplynuli z toho, že ľudia boli príliš unavení na to, aby dokázali premýšľať. Adrenalínová internetová éra je už za nami, ale zvyky z nej nám ešte stále zostali.
Pracovať veľa hodín už nemá zmysel. Samozrejme, čím dlhšie zostanete na poli, tým viac sena pohrabete. Prinajmenšom za seba však môžem povedať, že ak strávim počas dňa písaním viac ako hodinu, kvalita textu rapídne klesá. Potrebujem si robiť prestávky, aby som uvažoval jasne a písal zrozumiteľne.
Nemať čas je často len ospravedlnením za to, že nerobíte to, čo by ste mali. Pre mňa to bolo často ospravedlnenie, že nepremýšľam a neplánujem dôkladne. Tvrdo pracovať už nie je zaručenou cestou k úspechu. Tvrdo pracovať je v ére outsourcingu a presunu mnohých zamestnaní do krajín s lacnou pracovnou silou stále dôležité, ale oveľa dôležitejšie už je pracovať inteligentne. Všetka tvrdá práca totiž bude presunutá inde a pre nás zostane len práca vyžadujúca intelekt.
Ak chcete byť v budúcnosti úspešní, musíte sa naučiť lepšiemu manažmentu, iných ľudí aj seba.
Svet je plný zamestnaných ľudí. Zato mu chýbajú napríklad ľudia schopní dobre plánovať a viesť projekty. Prestaňme sa konečne hodnotiť podľa toho, akí sme vyťažení. Hodnoťme sa podľa toho, akí sme efektívni."
GERRY MCGOVERN, www.gerrymcgovern.com
(Autor je publicistom a konzultantom v oblasti content managementu.)

Zážitky z iného sveta

Píše mi kamarát, stretávka po 15 rokoch:

... sedeli sme, pili sme takú oštobu, akú sme si vybrali: akostné víno, mal som z neho trocha ťažkú hlavu asi tak do 15. hodiny. Linda čítala básničky zo stužkovej, jedli sme predjedlo aj jedlo, fotili sme sa, bola tam aj triedna, dobre vyzerala. Chodili sme na záchod a ťažko sa mi vychádzalo, asi o desiatej ma zachvátili vetry. Inga sedela pri mne. Spoznal som nové - už zabudnuté tváre a Andrej mi pripomenul udalosti, ktoré sa podľa mňa určite nestali. Maja mi povedala, že mi na gympli povedala kokot, ale to nechcela, lebo nevedela čo to znamená. Keď hladina alkoholu v krvi prekročila istú hranicu a sme začali škaredo hovoriť, triedna aj všetky dojčiace spolužiačky a niektorí "rizikoví" spolužiaci (Andrejova manželka už mala každú chvíľu rodiť) odišli a zasa sme pili, niektorí fajčili a bolo to také formálne. Braňo ožil, keď odišla triedna, ale Dobrá víla mu veľmi nesedela. Ivana P. - žiaľ, nezapamätal som si jej nové meno, chcela tancovať, tak sme išli do Extrému, ak si videl film o upíroch, kde hral Wesley Snipes - tak do takého baru a tu sme doma - povedal Braňo. Všetci túžili vedieť, čo skúmaš, ja hovorím, že nejaké nové zelené pirulky. Skončili sme v Tesku, čo sa nikomu ani len nesnívalo a ja som dúfal, že nestretnem nejakú "rýchlu rotu", kým som tým úzkym, kľukatým tunelom došoféroval až domov.
Inak všetko OK. Berieme! Dostávame?? Dávame??? Dostávame????

Človek 2.0

Toto vyšlo v SME kedysi dávno. Som si to odložil, a tak to teraz po čase môžem publišnúť a zaplniť tak časť cajbrsveta. Neviem, koho je to text, ale mám dojem, že to napísal Tomáš Bella. Za čo mu ďakujem, ak to bol on.

Rodíme sa každý s iným talentom. Máme nedokonalý zrak. Zabúdame. Zomierame. Tieto obmedzenia platia pre dnešného človeka rovnako ako pred tisícročiami a definujú podobu ľudskej spoločnosti. Čo sa s ňou stane, ak raz prestanú platiť?

Človek dokázal pretvoriť svoje životné prostredie, neuveriteľne zdokonaliť svoje nástroje a zaletieť na Mesiac, ale zatiaľ takmer nijako nevylepšil svoje vlastné telo a svoje schopnosti. Existuje skupina vplyvných intelektuálov a technológov, ktorí to považujú za nehoráznosť a tvrdia, že po dlhých tisícročiach čakania sa to ešte za našich životov zásadne zmení. Nazývajú sa transhumanisti.

Za ich prvého predchodcu sa niekedy žartom označuje bájny Ikaros, ktorý sa nechcel zmieriť s fyzickým obmedzením svojho tela a priviazal si krídla.

Najviditeľnejším dnešným príkladom je "prvý ľudský kyborg", univerzitný profesor z anglického Readingu Kevin Warwick. Do tela si nechal implantovať niekoľko počítačových čipov, ktoré preberajú signály priamo z jeho nervov. Vďaka čipu v ruke napríklad bolo možné v laboratóriu vytvoriť umelú ruku, ktorá sa pohybuje tak, ako jej káže Warwickov mozog.

Warwick zároveň dokáže vytvoriť "elektronické telepatické spojenie" so svojou manželkou používajúcou podobný čip - ak ona pocíti bolesť, môže to zaznamenať aj jeho mozog.

"Transhumanisti však majú mnoho podôb. Od nanotechnológov predstavujúcich si armády mikroskopických robotov sledujúcich a likvidujúcich choroby vo vnútri našich tiel až po kryonikov, ktorí si chcú nechať po smrti zmraziť hlavu a dúfajú, že bude raz oživená," hovorí autor kníh o budúcnosti technológií Greg Klerkx.

Na hranici radikálneho skoku

Hoci o vylepšovaní svojich schopností s pomocou technológií ľudia snívali oddávna, práve v tomto desaťročí sa stali myšlienky a prognózy transhumanistov atraktívnejšími, než kedykoľvek predtým. Na horizonte je totiž množstvo nových technológií, ktoré zásadnú premenu človeka s veľkou pravdepodobnosťou umožnia.

Dôležitým bodom bolo najmä rozlúštenie ľudského genetického kódu v roku 2000. To je predpokladom pre rozvoj génového inžinierstva, ktoré môže siahať od jednoduchého testovania embryí a určenia chorôb, na ktoré môžu byť deti náchylné, až po potenciálnu výrobu "detí na objednávku" s určenou farbou očí či nadaním.

Ľudstvo sa zároveň v tomto desaťročí rýchlo približuje k momentu, keď človek po tisíckach rokov prestane byť najinteligentnejšou bytosťou na Zemi. Aj podľa konzervatívnych odhadov totiž bude počítač, ktorého výpočtové schopnosti dosiahnu hranicu teoretických možností ľudského mozgu, zostrojený zrejme už do roku 2020.

Mysliteľ a transhumanista Ray Kurzweil upozorňuje, že hoci si zmeny v spoločnosti predstavujeme ako lineárne, v skutočnosti nasledujú exponenciálnu krivku. Najdôležitejším vynálezom trvá mnoho rokov, kým sa začnú uplatňovať, ale potom dokážu zrazu v priebehu pár mesiacov obrátiť ľubovoľné odvetvie naruby. Kurzweil verí, že práve stojíme na prahu takéhoto revolučného skoku.

"V 21. storočí nezažijeme 100 rokov vývoja ako v storočí dvadsiatom. Podľa tejto mierky to bude skôr 20-tisíc rokov vývoja nahustených do jediného storočia," hovorí.

Prirodzené ako ďalekohľad?

Predstava čipu v našom mozgu, ktorý vylepší našu pamäť, alebo života dlhého dvesto rokov, dnes väčšine ľudí pripadá neprirodzená a nesprávna. Vedci však upozorňujú: aj keď Galileo Galilei vynašiel ďalekohľad, niektorí sa doň odmietali pozrieť, pretože ho považovali za nebezpečný krok človeka mimo vlastnú prirodzenosť.

"Budúce generácie nebudú chcieť zostať 'prirodzené', ak by to znamenalo byť vystavený napospas oveľa vyvinutejším tvorom, pre ktorých by boli len pozoruhodným reliktom z dávno zabudnutej minulosti ľudstva," myslí si expert na bioetiku Gregory Stock.

Ľudstvo sa nikdy v dejinách nedokázalo vzdať novovynájdenej technológie, nech už boli jej riziká akékoľvek. Ak je raz vynájdená tabletka na zlepšenie pracovného výkonu, je ťažké predstaviť si akýkoľvek scenár, v ktorom by sa nezačala aj masovo využívať - a neviedla by k závažným konfliktom v spoločnosti.

Ilúzia vzdialenosti

Na takéto problémy však zatiaľ absolútne nie sme pripravení. Verejnosť žije v ilúzii, že problém je ešte vzdialený a nijako naliehavý, a odborníci sa niekedy sústreďujú len na technické aspekty a ignorujú ich možné dopady na celú spoločnosť.

Sociológ Dan Sarewitz venujúci sa skúmaniu samotnej vedy uvádza zážitok z konferencie špičkových odborníkov na polovodiče, ktorí v úzkom kruhu preberali pokroky vo vývoji rozhraní mozog-počítač a nadchýnali sa, že by mohli v budúcnosti umožniť priamu a oveľa efektívnejšiu komunikáciu "mozgov" ľudí bez použitia nedokonalej reči.

"Ako by však priama komunikácia mozgov mohla pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom navzájom sa lepšie pochopiť? Ak nebudú môcť vzájomné nezhody zjemňovať jazykom, nebude náhodou ich konflikt eskalovať?" pýta sa Sarewitz.

Pribudne samovrážd?

Podobných problémov na horizonte je množstvo. Je napríklad známe, že k samovraždám majú sklon skôr ľudia s vyššou inteligenciou - čo sa stane, ak sa zrazu vďaka novej technológii inteligencia veľkej časti ľudí zvýši? Alebo: nebudú ľudia používajúci drogy na zlepšenie mentálneho výkonu okradnutí o potešenie z výsledkov svojej práce? A čo sociálne rozvrstvenie spoločnosti: zrovnoprávnia inteligentné drogy ľudí? (Väčšina dnes funguje oveľa lepšie na intelektom podpriemerných, než na génioch.) Alebo naopak odvrhnú tých, ktorí si ich nebudú môcť dovoliť, na absolútny okraj spoločnosti?

Aj predlžovanie ľudského života prinesie oveľa zákernejšie problémy, než "len" zrútenie sa dôchodkového systému. Jeho zástanca a popredný transhumanista

Aubrey de Grey napríklad upozorňuje, že čím budú ľudia dlhšie žiť, tým zložitejšie bude kohokoľvek presvedčiť, aby riskoval svoj život v nebezpečnom povolaní a stal sa napríklad požiarnikom.

Samostatnú kategóriu tvoria obavy o zneužitie dnes vyvíjaných nových technológií: zamestnanci by mohli na základe DNA testov potajomky prepúšťať zamestnancov, ktorí možno dostanú rakovinu, a vlády podľahnúť pokušeniu preventívne zasiahnuť voči ľuďom, ktorých genetika predurčuje na asociálne správanie.

Výhrady za všetkých odporcov zhrnul filozof a ekonóm Francis Fukuyama: "Transhumanizmus je najnebezpečnejšou myšlienkou dnešnej doby". Morálna cena, ktorú ľudstvo zaplatí za podľahnutie lákadlám možností nových technológií, bude podľa neho "obrovská".

Kým nebude neskoro

"Vlády dnes už sú ochotné venovať svoj čas a prostriedky debate o globálnom otepľovaní," hovorí filozof a šéf Centra pre budúcnosť ľudstva na Oxfordskej univerzite Nick Bostrom. "Ak sa však pozrieme na hrozby zo širšieho pohľadu, zistíme, že riziko otepľovania Zeme môže byť bezvýznamné v porovnaní s rizikom, ktoré vytvorí technologický pokrok v najbližších desaťročiach."

Politici aj verejnosť tak podľa neho majú jedinú možnosť - vzdať sa konečne utkvelej predstavy o nemennosti ľudskej podstaty a vytvoriť systém na dlhodobé plánovanie a sledovanie problémov na horizonte.

"Väčšina zákonodarcov sa o vedecké výskumy začne zaujímať až v momente, keď sa nové technológie už testujú na ľuďoch," hovorí Aubrey de Grey. "To by sa mohlo v budúcnosti ukázať ako naozaj veľká chyba."

Loser

Internet je nemilosrdný. Pamätá si dosť. Aj takýto rozhovor (dávno, dávno, ale teraz zverejnil server loser.sk, ide o historické vyjadrenia PP):

KARAKUMBA alebo populárny spisovateľ Peter Pišťanek otvára svoje vnútro, ktoré vyzerá ako čašnícka peňaženka, Martinovi Šútovcovi, ktorý v živote peňaženku znútra nevidel.

Odjakživa nás zaujímalo, ako je možné vykázať maximálny zisk pri vynaložení minimálneho úsilia a ešte z toho ani nemať zlý pocit. Popmusic sme pochopiteľne vyskúšali hneď na začiatku. Nefungovalo to. Rozhodli sme sa poprosiť kompetentného. Aj Peter Pišťanek to najprv skúšal v šoubiznise, ale veľmi si nepolepšil. To bolo kedysi. Momentálne popíja zahraničné alkoholické nápoje a kupuje si značkovú elektroniku: svojím spôsobom TO dokázal. Spýtali sme sa ho, ako to robí. Povedal nám to. Nie sme o nič múdrejší než predtým. Hm.

Pistanek:

Ahoj, takze podme na to.

Sutovec:

Zacnem kretenskou otazkou, na ktoru cakam trochu menej kretensku odpoved. Je reklama na nieco dobra? O tebe je zname, ze si bol reklamny pracovnik. Preco su takmer vsetci slovenski spisovatelia reklamni pracovnici?

Pistanek:

Reklama je dobra na to, ze cloveka dostojne uzivi. Co by som napriklad mohol robit ja? Som velmi narocny spotrebitel a moj dvor ma pomerne velky rozpocet. Nastastie teraz robim to, co robim, ale keby nebol Gratex, tak som v reklame. Aj tak je to fasa - ved este v minulom desatroci som bol nekvalifikovany robotnik v Slovnafte, Vodarnach a neskor strazca na parkovisku - tlsty nesympaticky vexlak s fuzikmi pod nosom (typ Marian Kocner), co sa stale spokojne usmieval a z machroviny nosil rucne situ casnicku harmonikovu buksu aj v civilnom zivote - aby dal taxikarom, casnikom a podobnym ludom najavo, ze aj on patri k ich svetu promiskuitnych povolani). A toto vsetko som robil dlhsie ako teraz robim toto. Bolo to vsetko vo mne? Alebo som sa zmenil na nepoznanie?

Sutovec:

Aaale jasne, ale nie je to to iste, ako ked niekto vstupil do KSC (poznamka pre mladych ludi: Komunisticka Strana Ceskoslovenska), aby mohol zastavat dobre platenu funkcju? Alebo sa dal k estebakom, aby dostal "devizovy prislub" ci "vyjazdnu dolozku" ?

Pistanek:

Hm, tak takto som sa na to nikdy nepozeral. Clovek oblbovany reklamou ma stale ponechanu moznost vyberu. Ak je inteligentny, tak je pre reklamu bezcenny. A ak je blby, tak je bezcenny pre nas, elitu. Clovek v pojebanom komunizme nemal na vyber. Aj ked ja som to riesil po svojom-radikalne: neozenil som sa a nesplodil dieta, aby som nebol komunistami vydieratelny cez rodinu. Bol som cely cas samostatnou, nezavislou a maximalne pohyblivou jednotkou. Kedykolvek som mohol emigrovat bez toho, aby som to niekomu musel odovodnovat, mohol som sa prihlasit do Cudzineckej legie alebo do zoldnierskeho komanda a hrdusit komunistov a laviciarov holymi rukami. Tak strasne som ich nenavidel, ze som tej nenavisti vsetko podriadil. Cely svoj zivotny styl. Nikdy som sa nepoznal so ziadnym disidentom, lebo som sa nepohyboval v ich prostredi a nebol som pre nich zaujimavy - ako robotnik v Slovnafte. Okrem toho som sa vzdy pridrziaval hesla: Nechod Jano, nechod nikdy, na rybnik sa klzat s panmi! Pukne lad. Kym pani zmiznu, ty utonies aj s bagancami. A po revolucii mi vadila ich slabosska zmakcilost a humanizmus. Samozrejme, odvtedy som dusevne zasa niekde inde, takze sa na tie casy radikalizmu pozeram s blahosklonnonnym usmevom. Nastastie som nemal prilezitost niekomu ublizit, takze mi ostalo ciste svedomie.

Sutovec:

Ked sme pri tom humanizme... Doteraz mi v hlave lezi ten clanok zo /vtedy este/ Smeny, kde si hovoril o kandelabroch a samopaloch. Obcas sa na seba sa kamaratmi pozrieme a hovorime. "Mali sme ich chodit zatykat so samopalmi. A kandelabre cakaju." Cize ked nam budu svietit lampou do xichtu a budu vyzvedat, od koho tie mudra mame, tak ta dojdu zatknut so samopalmi.:))

Pistanek:

Ak to stihnem, vystrielam do nich plny zasobnik M-11 (to je taka mala vecicka ako skorpion, ale anglickej vyroby, pouzivali to v sestdesiatych rokoch commandos) a potom nech si ma ti, co to preziju, aj pojebu.

(koniec humanistickej vsuvky, pozn.sadzača)

Sutovec:

Trochu mi nie je jasne ako je zlucitelny tento tvoj radikalizmus so svetom reklamy. To o tom zatykani so samopalmi nepouzivame len v suvislosti s politickymi spinami, ale aj s reklamnikmi. Existuju na svete vacsie vyzirky?

Pistanek:

Vysvetlil som to vyssie. Nie som asketa, ale strasne pozivacny clovek. Milujem kvalitnu elektroniku, zbieram cedecka, cesku medzivojnovu grafiku, drahe konaky a whisky, vela cestujem. Myslis si, ze by som si na to zarobil ako nekvalifikovany robotnik v Slovnafte?

Sutovec:

Ale kdeze. Ale mladicky romantizmus ma navadza na myslienku, ci nie je predsa lepšie mat ruky zasrate od mazutu ako od hebkych labiek "kreativnych pracovnikov."

Pistanek:

Nejde o to, cim mas zasrate ruky. Ide o to, ake drahe mydlo si mozes dovolit kupit, aby si tu spinu zo seba zmyl. Reklama ti mozno zaserie ruky tiez, ale zarobis si dost na to, aby si potom za tie peniaze stale robil nejaku radost. Nehnevaj sa, ale tvoj mladicky romantizmus mi napoveda, ze si nikdy nemal ruky zasrate od mazutu. Keby si mal, tak by si urobil vsetko - ano vsetko - aby si odtial unikol!

Sutovec:

Celkom ma fascinuje ta bezmocnost, ked clovek zisti, ze aby sa mal dobre, musi robit somariny. Pravdupovediac som celkom prekvapeny istou "osvietenostou" Gratexu. Cize z tvojej strany bol skok z reklamy do G. kvalitativny posun. Aspon robis nieco, co je treba. Ale nejaka pochybnost vo mne hloda... Vsak to nie je mozne, aby takyto skoromonopol chcel robit nieco dobre?!? O co im ide? Zeby mali ciste umysly? Niekedy sa az zdesim, ake otazky mi viria hlavou, lebo si zacinam pripadat ako nejaky taliansky salonny komunista, ktory sice nenavidi proletariat, ale na druhej strane mu vadia monopoly a kapitalisti. :))))

Pistanek:

Nielen talianskych, ale vobec vsetkych zapadoeuropskych lavicovych intelektualov by som poslal do cinskeho pracovneho tabora. Na dozivotie. V tom mam jasno. Ale v inej veci uplne jasno nemam. Pozri sa: na jednej som odporcom globalizacie a viem, ze my obycajni ludia sa mame zatial dobre len preto, lebo velke koncerny sa medzi sebou jebu a tak je konkurencia a veci su este relativne lacne a platy relativne dobre. Lebo ked sa Ti nepaci u Microsoftu, este vzdy mozes ist robit do Coca Coly. Ale cely ten boj smeruje k tomu, aby sa koncerny navzajom zozrali a napokon ich ostane len par. Ja to tipujem na Microsoft, Coca Cola, Sony, Seagram a Standard Oil. Plus minus. A ked uz bude cely svet patrit tymto par koncernom, tak si nas rozparceluju a vrati sa spat rany kapitalizmus. Nikto nebude mat na vyber, lebo nebude moct kupovat konkurencny produkt (ziadny nebude) a ani nebude moct ist robit ku konkurencii (ziadna nebude). Koncerny sa budu usilovat maximalizovat svoje zisky. Ked uz vsetky menstruujuce zeny budu pouzivat tu jednu znacku vloziek, a koncern nebude mat komu predat tie obrovske mnozstva, aby si udrzal rovnaku krivku maximalizacie zisku, tak budu nutit zenske aby nosili vlozky kazdy den, aj ked nemaju kramy. Nahucia im prostrednictvom reklamy, ze je to tak spravne. To uz na zapade zacina - co myslis, preco sa tie vlozky volaju ALWAYS? U nas to este nejde, tie vlozky su drahe a zenske by ich hnali! A tak to bude so vsetkym. Kto sa vzburi, ten bude na ciernej listine - nikde ho nezamestnaju a nedostane kupit ziadny tovar. Odsunu ho do geta. To bude taka rezervacia, kde budu zivorit ludia, ktori sa prehresili proti establishmentu. Establishment ich tam necha vykapat. Nebudu mat ziadny vplyv a nebudu sa smiet ani rozmnozovat. Rozmnozovat sa budu len sefovia koncernov (sexom) a robotnici (umelym oplodnenim). Svet bude ako mravenisko. A na druhej strane im v tom pomaham - kupujem si produkty Seagram, pisem o nich (lebo ich mam rad - napriklad Martell Cordon Bleu je moja najmilsia znacka konaku a o bourbone Four Roses by som Ti vedel vypravat historky), pomaham firme Sony Music / Bonton vydavat Hammelove cedecka, cize s nimi spolupracujem. Este stastie, ze uz mam skoro 40 rokov a tak sa nedozijem doby, kedy budem musiet riesit otazku, na ktorej strane stojim. Ja este skapem ako spotrebitel, mierne rebelujuci v medziach zakona.

Sutovec:

Musim povedat, ze ma strasne serie ako sa ti chlapici od reklamy ohanaju so slovom kreativita, hoci to s tym co robia, nema vobec nic spolocne. Oni akurat navliekaju nejake nove obsahy na stare kopyta. Nehladiac na to, ze osieraju nase dovercive mamy. A ja by som nepovedal, ze moja mama je nejako podpriemerne inteligentna, to teda nie, ale ti reklamnici uz zistili, ako zenam brnkat na city. A este nechapem tych ludi, ktori sa chvalia, ze robia reklamu. To ako keby sa niekto chvalil, ze klame. Viem, ze aj taki su, ale tito reklamnici sa tvaria, ze su nejaki nadludia, ci co. Pred casom mi jeden vyznamny slovensky basnik a popovy textar

(starý zmrd Kamil Peteraj; viem to - bol som pri tom, pozn.sadzača)

pri tom, ako ma balil do svojej fabriky hovoril, ze svoje umelecke komplexy si mozem nechat pred dverami agentury, ze tu ide iba o to, aby som "veril reklame 24 hodin denne." Ale ja reklame verit nemozem, uz tym padom, ze vidim ako sa vyraba. A co su umelecke komplexy neviem.

Pistanek:

Reklama je remeslo ako kazde ine. Nevidim na nom nic povznasajuce, ale ani nic, za co by sa clovek musel hanbit. Aj rusnovodic predsa znecistuje okolie dymom zo svojej dieselovej lokomotivy a nikto ho preto nepovazuje za vraha. A co vyrobcovia zvukoveho smradu, tzv. plevelnej hudby: REM, Lucie, Spice Girls, U2, Fugees, Oasis? Aj tí sú zlocinci?

Sutovec:

Uznavam, ze Spice Girls by som posadil do basy, lebo su typicky reklamny produkt: Vyrobok, ktory sa nepredava preto, lebo ho niekto potrebuje, ale preto, lebo "marketingovi strategovia" zistili, ze male dievcatka vedia byt hrozne otravne, ked sa im vsugeruje, ze nieco nutne potrebuju. A mamicky nech si chrania penazenky. Mamicky neskor zistia, ze nemaju prachy, lebo musia kupovat kazdu debilinu, na ktorej su odfotene dotycne moletky. Cela tato kauza moze dojst tak daleko, ze sa mamicka sa kvoli peniazkom zamestna v reklamnej agenture, ktora "vyraba" pre zmenu Backstreet Boys. A takto dokola. Ja neviem, mne sa to nejako nechce pacit...

Pistanek:

To je to najodpornejsie co moze byt, umele vytvaranie potreby. Ked clovek potrebuje nanuk (ja napriklad potrebujem), tak je jasne, ze tych cca 50 nanukovych firiem sa o jeho peniaze bije. Ale horsie je, ked umelo vytvaraju potreby. Ako napr. Spice Girls. Predstav si napriklad, ze by niekto vymyslel, ze kazda zena by mala nosit v kunde drevenu lakovanu pistalku o dlzke 80 mm a priemere 35 mm. Nazval by ju... hm, povedzme Karakumba. A mal by sialene prachy na startovaciu (cize po nasom "launchovu" kampan). Zasypal by svet billboardami, spotmi a printovymi inzeratmi, kde by sa nejaka (tiez umelo vytvorena a prakticky bezcenna) pinda typu Campbellovej ci Crawfordovej slastne vlnila a davala k dobru vyznanie typu: "Karakumba. Povedz to piesnou." A potom headline: KARAKUMBA. Slastné hvizdy vasej pizdy. A zeny su jebnute (vsetci ludia su jebnuti, tak preco by zeny mali byt vynimkou?), takze by to kupovali vo velkom. A potom by prisla zdokonalena Karakumba. A tak by to slo a ten, co by to daval struhat (lacnymi pracovnymi silami v Cine, Albansku alebo na Slovensku na Orave) by si madlil ruky. A ti struhaci, gastarbajteri vo vlastnej krajine (to je najnovsi globalizacny trend - ved naco si zasvinit vlastnu krasnu a udrziavanu krajinu dalsou generaciou gastarbajterov, ked je mozno vyviezt fabriku za nimi, do ich krajiny? Zabiju sa tym dve muchy: gastarbajeri na vychadzke nebudu svojou pritomnostou a svojim cudesnym suslavym jazykom alebo sikmymi ocami alebo ja neviem cim znervoznovat domacich, a zaroven netreba vrazat take prachy do ekologickych opatreni, ved ta fabrika bude stovky, ba tisicky kilometrov od tych, co z Karakumby ziju), tak ti by boli radi, ze maju pracu a nic ine by ich nezaujimalo. A malo by? Za vsetkym je usilie koncernov po dlhodobej maximalizacii svojich ziskov. Akonahle prvy clovek na svete vyprodukoval viac (ovocia, obilia, diviny, cojaviem coho) ako stihol so svojou rodinou spotrebovat, nastal koniec zlatych casov. Zacala sa tzv. ekonomicka civilizacia. S tym sa nic nedalo robit. On s tym musel ist na trh, zjednavat, vymienat, vykrikovat, ze jeho jablcka su najstavnatejsie. Preco by to nerobil? Ked dodnes niekto takto obrazne povedane vykrikuje, ked predava svoje jablcka, tak je to podla mna OK. Ludia potrebuju benzinove pumpy, potrebuju auta, elektroniku, nanuky, vlozky, poistenie. Neznasam, ked ale niekto ponuka nieco, co nikto nepotrebuje. Kto potrebuje Spice Girls?

Sutovec:

Nemas pocit, ze dnes sa uz vacsina vyrobkov nevyraba preto, lebo ich niekto potrebuje, ale preto, aby mali ludia z marketingu a z reklamy co robit? Ze sa nutne vyrabaju vyrobky zlej kvality a s chybami, aby sa v dalsej generacii dali "vylepsovat" a potom predavat?

Pistanek:

:-)))))))))))))) Ano, ako napr. MS Windows 98!

Sutovec:

Hehehe, toto napadne kazdeho pri odpovedi na tuto otazku.

Pistanek:

Som presvedceny, ze ked akykolvek vyrobca dostane pravo predavat svoje produkty, tak by mal mat pravo ich aj legalne propagovat. A navyse, nie vsetky reklamy su urcene pre stare babky - niektore su tak skvele urobene, ze ma priam ohromili. Ja mam reklamu celkom rad, aj ked by som ju uz nechcel robit. Pat rokov v spickovej reklame (na slovenske pomery) stacilo. No dodnes trochu spolupracujem s viacerymi reklamnymi agenturami a grafickymi studiami ako kreativny konzultant. To mam na vylety do Prahy, na knihy, cedecka a na nakup novych technologii. Ale nezaoberam sa tvorbou reklamy, len konzultantstvom. Ta Tvoja zatrpknutost na mna robi dojem cloveka, ktory to v reklame mozno uz skusal, ale asi nepochodil.

Sutovec:

Hahaha, ako sa da nepochodit v reklame? Ja mam skusenost, ze KAZDY graficky designer POCHODI v reklame. Aj ten, co graficky designer v skutocnosti nie je. Nie je nic lahsie. Ak clovek nema zabrany a nemusi mat cely cas ruky vo vreckach, aby nemusel zakrvavit ten pekny sedy agenturny koberec od steny k stene. A ak mu nevadia ti mladi, super uvolneni a zovialni "kreativci". A to mne vadia. Nemozem si pomoct. Mne ti ludia vadili uz ked ma presviedcali, ze je vyhodne cvicit spartakiadu a chodit na zvazacke schodze. Dnes uz len tazko najdes grafickeho designera, ktoreho by hned neschmatli a neskorumpovali. A to uz som tedavidel kvanta peknych neschopakov. Teraz sedia na tych Ikeackych stolickach a prepisuju do slovenciny nejaky napis, ktory bol povodne po anglicky alebo po cesky. "Nekonecne pokusenie", alebo podobnu mudrost. Kreativna praca,to teda ano.

Pistanek:

Ano. My sme takym blbym sloganom vo Wiktor Leo Burnett zo srandy hovorili "Sused vasho brata". Take slogany ako "Zivot vasich penazi" a podobne.A najviac som nenavidel slogany s tromi bodkami na konci: "Nekonecne pokusenie..." alebo na zaciatku: "... a hned viete, co chcete". Ja osobne som vyhodil niekolkych grafikov, ked som bol kreativnym riaditelom v DDB Needham. Boli lenivi a tupi. V nicom sa nevyznali. Nic necitali, nikde neboli, ziadne filmy nerobili. Ale su aj ini. Ked som Danglarovi (je art-directorom v agenture Soria a Grey a vo volnom case ilustruje moje knihy) vysvetloval, ze na titulke mojho pripravovaneho romanu Rivers of Babylon 3 chcem mat bradateho morskeho vlka v gumenej kapucni, ako na vezi ponorky dalekohladom bedlivo pozoruje okolie, Danglar prikyvol a poznamenal: "Jasne. Nieco ako Stormwatch." To je taky album od Jethro Tull, kde je na titulke podobny vyjav. A hned sme obaja vedeli, ze sme na tej istej vlnovej dlzke. Tak taketo suznenie clovek hlada cely zivot, ale ked to najde, stoji to za to. Zdoraznujem, ze kazdy clovek nemusi nutne poznat Jethro Tull. Dokonca ani nemusi byt taky vseobecne rozhladeny genius ako Danglar. Ale ked je uplne tupy, DOBRU REKLAMU robit nemoze. Dopadne ako pocitacovy pristipkar v agenture typu Burian a Wallner ci ako sa dnes volaju, a bude ho stavat do laty a davat mu lekcie z - ako Ty hovoris - "kreativity" nejaky inzinier, co sa naucil ovladat Adobe Illustrator.

Sutovec:

Finta je v tom, ze "kreativci" /fuj, to je slovo, beauh.../ zarabaju strasne prachy, ale nemaju cas ich minut, lebo travia v tych agenturach cele dni vratane vikendov. Raz za tyzden si "vyrazia" do vinarne, alebo hrat kolky proti inej reklamnej agenture. Myslia si, ze su strasne cool a myslia si, ze su mladi. V skutocnosti si utvaraju obraz o "mladosti" z reklam a farebnych magacinov, ktore sa vyrabaju v inych reklamnych agenturach, kde podobne vedia o normalnom zivote hovno. Ziju v takom skleniku, ktory sa od toho jehovistickeho odlisuje jedine tym, ze "kreativci" by bez Vianoc skapali.

Pistanek:

To je krasne povedane. Ale ja som vzdy mal cas tie prachy minut. Asi preto, lebo som na to nikdy vela casu nepotreboval :-))))))

Sutovec:

Reklamnici zatial s ulisnymi usmevmi cakaju pred dverami atelieru grafickeho designu na VSVU a kufrik nemaju napakovany koksom, ale prachmi. Avsak nie kazdy grafik ma chut stracat svoje najproduktivnejsie roky vyrabanim hovadin, ktore navyse vymysli niekto iny a nikoho tie veci nepotesia. Moja zatrpknutost prameni z toho, ze skoro kazdy clovek, ked mu poviem, ze som graficky designer, tak ma povazuje za nejakeho reklamnika. Ale ti reklamnici, to je uplny graficky plebs... Az ma huba zabolela. Ze graficky. To su iba taki pocitacovi operatori, ktori sa naucili ovladat nejake software od firmy Adobe. Alebo od nejakej inej. Aby si ma chapal, ja by som slovo REKLAMA z huby v zivote nevypustil, ale tie chapadielka musim zo seba kazdy den odlepovat a uz ma to teda pekne serie. Ako potom nemam na nu mysliet. Strasne by som chcel na nu nemysliet. Dirty tentacles...

Pistanek:

Podla mna by si sa nemal tak vytacat. Kazdy musi nejako zit. Ja sa z toho smejem. Na druhej strane, ty si myslis ze obalovy dizajn nema nic spolocne s reklamou? Podla mna to su vsetko poprepajane oblasti. Ani najmenej necitim vycitky svedomia, ze som robil v reklame. Stretol som tam vela skvelych ludi, ktori ostanu mojimi priatelmi na cely zivot. Mal som radost z dobrej prace. Sam (iba s grafikom) som urobil printovu kampan na Sietotlac Arthura Gilmera, uverejnovali ju v 12 cislach Strategii, rocnik 97. Bolo to 12 printov o niecom uplne inom ako sietotlaci, nikto mi do toho nekecal. Moje zivotne dielo v reklame. A zaroven dostojna rozlucka s tym svetom. I ked... nikdy nehovor nikdy! Mozno si privelmi mlady. Tie Tvoje nekompromisne nazory mi zavanaju sektarstvom. Casom uz budes setrit energiu a nebudes sa rozculovat nad kazdou kokotinou.

Sutovec:

Ja mam naopak pocit, ze cim som starsi, tym viac do toho vidim a tym viac mi je z toho nevolno. Kazdym dnom. Vela stastia pri zarabani penazi, dakujem za nesporne zaujimave nazory.

---------------------------------------------- Otázky kládol Martin Šútovec, odpovede kládol Peter Pišťanek.

Pochybné argumenty v diskusiách

Peter Benech na svojom blogu (tu) uverejnil poučný článok:

Diskusie, či už politické alebo internetové využívajú pochybné, často nelogické argumenty na presvedčovanie. Mnohí cítia, že je niečo neférové v diskusii, ale nevedia presne zdôvodniť čo. Nekorektné slovné zbrane politikov i iných polemizérov by mal jasnejšie objasniť tento článok. Pozor, ide o dlhší text, pretože takých zbraní je veľa!

Argumentovať možno rozumne-logicky (logos), citmi (pátos) alebo vôľou, mravnosťou (étos). Diskusia môže byť založená nielen na logike usudzovania ale aj logike presvedčovania. Korektná argumentácia by mala mať tieto etapy:

1. výber premís (výroky, ktoré (pred)pokladáme za pravdivé)
2. logické usudzovanie
3. formulácia záveru
K logicky správnemu i pravdivému záveru sa možno ale dopracovať i z nepravdivých premís! Napríklad:
Premisy: Všetky ryby žijú v mori.
Delfíny sú ryby.
Z toho vyplýva záver: Delfíni žijú v mori. (zanedbáme tie, ktoré žijú v zoo)

Rozumný, korektný záver ale má byť založený ma pravdivých premisách. Pretože niektorí radi proces usudzovania obracajú a cez pravdivý záver dokazujú premisy. A potom sú časté nedorozumenia - argumentujúci si napr. nesprávne myslí, že oponent napáda jeho postup usudzovania, pričom napáda pravdivosť premís alebo záveru, alebo vníma napádanie premís a pritom ide o napádanie logiky úsudku. Vec komplikuje i fakt, že častokrát sa najprv uvádza záver a až po ňom premisy, čiže potom oponent nevie, čo vyplýva z čoho a (najčastejšie politická) diskusia nadobúda charakter humoresky. V hádkach a agresívnejšej spoločnosti sa najčastejšie "argumentuje" silou, mocou, avšak v seriózne-sa-tváriacich diskusiách to je inak:

Najčastejšie typy nie vždy korektných argumentov

Najčastejším takým argumentom je tento typ:

Argumentum ad hominem
(Zne/vy)užívajú sa pri ňom osobné vlastnosti, spoločenské zaradenie oponenta. Oponuje sa názoru oponenta tým, že sa zneváži jeho osoba. Pre istotu pripomínam, že pravdivosť výroku nie je závislá od toho, kto ho vysloví.
Podtypy tohto argumentu sú:

Argumentum ad personam - napr. "Toto môže tvrdiť len nevzdelaný debil". Ide vlastne o obyčajné urážky.

Okolnostný argument - poukazuje sa na motívy tvrdení oponenta, poukazuje sa na nekonzistentnosť jeho názorov, prípadne jeho názorovej platformy:
Nechápem, ako môžete kritizovať túto privatizáciu, keď vaša vláda privatizovala omnoho viac!
Ak ste vy katolíci proti potratom, presvedčte najprv svoje katolíčky, aby na ne nechodili a problém je na 70% vyriešený!
Pochopiteľne, vy nikdy nebudete hlasovať za zákon o nefajčiaroch, keď váš strýko vlastní tabakovú firmu.
Je to vlastne istý príznak zúfalstva, keď sa názor druhého nedá vyvrátiť, tak sa aspoň odvedie reč smerom k osobe, ktorá tento názor podáva. A ono častokrát je takáto argumentácia emocionálne pútavá napr. na predvolebných mítingoch.

Argumentum ad ignorantiam

Je založený na tvrdení, že výrok je pravdivý preto, lebo sa zatiaľ nedokázalo, že je nepravdivý, alebo že je nepravdivý, lebo sa nedokázalo, že je pravdivý. A pritom ide o hypotézu - výrok, u ktorého nevieme určiť pravdivosť/nepravdivosť. Tento argument v oboch polohách sa napríklad využil v známom filme Dědictví, kde istá dáma argumentuje Bohušovi o neexistencii Boha tým, že ho nikto nevidel a Bolek zase vtipno-vulgárne a opačne. Samozrejme v rigoróznych vedných oblastiach nemožno ľahko tolerovať hypotézy, preto sa napr. v súdnictve používa prezumpcia neviny (výrok o vine nie je pravdivý, pokým sa nedokáže tá vina).

Presunutie dôkazu
Ak niekto niečo tvrdí, mal by to i dokázať. Alebo sa môže zbaviť tohto bremena presunutím na plecia súpera:
Tak vy nesúhlasíte s tým, že vláda zapredáva Slovensko. Môžete to dokázať?!

Argumentum ad populum
Ide o populizmus, využívanie citov verejnosti:

"Nechápem, prečo sa zo štátneho rozpočtu prispievalo toľko miliónov na XXX (t.j. hocaký výdavok štátu), veď tie peniaze potrebujú sociálne odkázaní občania tohto štátu, ktorí trú biedu a div nemrú hladom!"
Možno by trebalo extra pomenovať tento častý argument KSS a podobnej opozície vláde. Argument štruktúrou štátneho rozpočtu použiteľný v rôznej miere korektnosti takmer na všetko - od nákupu ceruziek pre Úrad vlády až po výstavbu honosnej vládnej budovy.
Uvedený príklad som voľne prevzal z jednej relácie "Pre a proti", kde pán Hopta nekorektne, lokálpatriotisticky argumentoval plytvaním peňazí na azylový dom v Humennom, pričom v percente zamietnutých žiadostí o azyl vedieme smutný rebríček.

Jednostranný argument na atribút javu, veci (kvantitu, kvalitu, novosť, starosť, cena, prítomnosť autority..)
Argumentuje sa tým, že ak nejaký názor zastáva veľký počet ľudí, že musí byť správny - argumentovanie kvantitou. Že ak sa niečo najčastešie robí tak a tak, že je to správne. Ďalej tým, že ak je nejaká vec kvalitná, musí byť pre nás vhodná a zanedbáva sa pomer cena/kvalita a pod. Takisto, že nové veci, nové svetonázory musiať byť správne preto, že sú nové. Alebo iba preto, že sú staré, lebo sú rokmi overené. Alebo, že sú dobré, lebo sú lacné (a pritom nekvalitné). Alebo preto, že danú vec používa, uznáva nejaká známa osobnosť, autorita, elita. Však - "ako povedal Lenin: v beztriednej spoločnosti bude blabla.."
Stačí iba poukazovať na jednu stránku javu. Napríklad vo volebnej kampani v roku 1998 hlavným argumentom opozície nízka ekonomická "výťažnosť" privatizácie - to znamená, že HDZS a spol. v privatizácii predávali štátne podniky za nízku cenu oproti cene účtovnej (a možno aj trhovej). Naopak, argumentom vládnej koalície bolo, že za Čarnogurského vlády sa privatizovalo najviac (čo do objemu predajov). Každá strana si svoje jednostranné tvrdenia pekne vydokladovala grafmi priebehu za jednotlivé roky a zabudla spomenúť druhú, nepodstatnú stránku veci. Smiešne.

Argumentum ad crumenam/lazarum
Tieto argumenty sú založené na tom, že ak je niekto bohatší, tak má aj väčšiu pravdu ako chudobnejší. Alebo ak je niekto chudobnejší, že je cnostnejší, múdrejší ako bohatší. Napríklad hlasovania esémeskami v raelity show sú príkladom, že pravdu majú tí bohatší (z jedného čísla sa dá hlasovať viackrát, dôležitý fakt), keďže majú viac fin. prostriedkov na posielanie SMS. Nekorektne potom súťažiaci tejto show ďakuje tomu množstvu ľudí, že ho zvolili. Ale tých ľudí môže byť pokojne menej, ako sa nazdáva podľa počtu hlasov. Ale ďakovať by mal skôr ich spotrebe, ktorá je u každého iná. Nepoznám štatistický rozptyl počtu esémesiek od užívateľov mobilných sietí, chcel som poukázať iba na princíp.

Argumentum ab utili
V poslednom rade sa dá ešte argumentovať, že nemôžem súhlasiť s názorom druhého, pretože to odporuje môjmu ideologickému zameraniu, že moja strana je konzervatívna, liberálna, kresťanská a neviemešteaká, a to odporuje našim princípom, ktoré pokladám za axiómy. To jest, že by súhlas s názorom znamenalo ísť proti vlastnému záujmu. Častokrát sa tak môže diať predpojato, bez ohľadu na správnosť jeho názoru, ešte pred jeho dopovedaním.

Argumentum ad nauseam
Ide o klasiku - tisíc/stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.


Najčastejšie chyby v logickom uvažovaní

Anekdotické evidencie
Dokladovanie osobnou skúsenosťou. Bol som tam, zažil som to a to a nič také, čo popisujete tam sa nedialo. To ale nemusí nič dokazovať. Častokrát sa používajú tieto osobné príhody, pretože predkladateľ si akýkoľvek útok na svoj záver z nej môže vysvetliť ako útok na premisy - čiže na vlastný, autentický zážitok, ktorý naozaj prežil. A to sa ľahko potom vehementne bráni.

Neprípustné zovšeobecnenie
Všetci kradnú tam hore miliardy, tak čo si nemôžem domov z úradu odniesť zopár hlúpych A4 listov za pár korún?!

Porušenie kauzality
Dopúšťame sa jej, keď za príčinu označujeme jej dôsledok a opačne. Alebo porušíme časovú následnosť.

Zacyklenie
Nastáva, keď záver argumentu je vlastne svojou premisou:
Naša strana má tých najlepších odborníkov na vedenie štátu. A podľa čoho vieme, že sú najlepší? Lebo sú v našej strane!

Ignorantio elenchi
Bezcenný záver, ktorý neplýva z predošlých argumentov, ale je emocionálne pútavý:
Strana opäť potvrdila opäť svoju vedúcu úlohu v štáte a prejavila vysokú zodpovednosť zabezpečením blaha pre našich pracujúcich v zmysle učenia marxizmu-leninizmu. Marxizmus-leninizmus sa tak dokazuje, že je jediným správnym spôsobom chápania sveta, jeho výrobných síl, triednych štruktúr a zákonistí v ňom.

Bifurkácia
Čiernobiele argumentovanie dvoma voľbami tam, kde ich existuje viac:
Slovensko si musí vybrať - buď chce bezbrehý kapitalizmus, poplatný USA alebo sociálne spravodlivý štát so zaručenými sociálnymi istotami.
Samozrejme, môže ísť o všeobecne aj o zníženie počtu volieb/možností ich zatajením nielen na počet dvoch ale aj viac.

Samozrejme, klasické chyby logiky nespomínam, napríklad obrátená implikácia (dá sa iba vo vzťahu ekvivalencie použiť, nie implikácie), spomínané dokazovanie premís cez pravdivosť záveru..


Zbrane ťažšieho kalibru - eristika

Eristika je veda o vedení (slovných) sporov, polemiky. V ponuke sú nasledovné zákerné "zbrane", ak nám nestačia tie bežné:

Komplexná otázka
Otázka predpokladá kladnú odpoveď na otázku, ktorá ale nebolo položená. V otázke sa oponentovi podsúva tvrdenie.
Už prestala vaša vláda kradnúť? Kto zhrabol presne tie miliardy na dotáciu kórejskej investície?

Argument lavínou
Zakladá sa na zveličení, že aj malá zmena povedie k efektu lavíny:
Keby sme vám udelili výnimku, už vidím, ako sem všetci začnú loziť a tiež žiadať o výnimku!

Pluggium interrogationem
Je otázka vyžadujúca jednoduchú odpoveď na zložitý problém:
Pán premiér, viete jednou vetou vysvetliť, prečo je Slovensko stále zaostáva za ostanými krajinami?

Vhodená kosť
Odbočenie od témy diskusie predložením témy, ku ktorej majú obaja účastníci citový vzťah (nostalgické výčitky napr.)

Slamený panák
Povieme vlastný (zjednodušený, nepresný) obraz toho, čo tvrdí oponent a to tak, aby sa dal ľahšie kritizovať a už len kritizujeme a hádame sa o zhode nášho obrazu s jeho.

Tu quoque
Ide o detinskú arogantnú reakciu. Obviníme oponenta z toho istého, z čoho obviňuje nás:
My kradneme?! To vaša vláda kradla!


Keď dôjde strelivo
Keď nám dôjdu nápady, ako oponovať oponentovi, vždy možno diskusiu na danú tému ukončiť. Či už vystupujeme ako obeť alebo ako autor nekorektných argumentov. Robí sa to najčastejšie týmito formulkami:
Ja už nejdem reagovať, je to na dlho. Čo som mal povedať, povedal som.
Ja vám neberiem váš názor, máte právo na odlišný názor. Aj vy tolerujte tiež ten môj.
To nemôžeš zhltnúť, že mám iný názor ako ty?! Ak si myslíš, že si ten najmúdrejší mudrc, arbiter, tak už sa s tebou nebavím.
A iné blablabla kecy.. Vlastne obaja (alebo jeden a ten druhý mlčaním) konštatujú, že majú úplne opačné názory, že to nemá cenu. To znamená, že diskusia bola zbytočná (stav ako pred ňou). A pritom sa obaja mohli v niečom zhodnúť, len na to v záverečnej verve radšej pozabudli.


Môj názor na argumentačnú prax
Ak máte nejaké ďalšie zaujímavé druhy nelogických (a pritom presvedčujúcich) argumentov, pokojne doplňte v diskusii. Myslím, že slovenské politické diskusie sú prebujnené argumentami presviedčania (miesto argumentov logiky) a inými slovnými, zákernými "ranami pod pás". Takmer nikdy sa nedozviem nič nové, iba o omieľaní svojich "večných" argumentov. Ak to tam porovnať so zahraničím (napr. s Českom), vnímam ich politické diskusie ako serióznejšie, odbornejšie. Krátkozrakých, žabomyších vojen a otázkami operatívneho (čiže nie taktického, strategického) riadenia štátu som presýtený. Ale je to aj vecou médií a kvality moderátorov, ktorí ticho tolerujú politické kuríny vo vlastných reláciach. Tiež je zvláštny jav, keď jeden politik tvrdí niečo a druhý úplnú negáciu niečoho binárne jasného, bez možnosti "pravdy uprostred". Jeden z nich je očividný klamár, čo dehonestuje úroveň relácie. Zneužívanie argumentov je samozrejme nielen problém politikov, ale aj anonymných diskusií.
Napádajúci, ktorý používa tieto argumenty samozrejme to zvyčajne nerobí kvôli presvedčeniu oponenta o svojej pravde (to niet šance, najmä ak je podobného razenia), ale kvôli presvedčeniu obecenstva. Akonáhle sa obecenstvo vytratí, jeho motivácia klesá (no, sú teda aj výnimky). Samozrejme, nelogické argumenty majú svoje miesto aj v psychologických vzťahoch a nielen rádobyodborných diskusiách.


Použité zdroje: Emil Komárik - Metódy vedeckého poznania človeka, kapitola Argumentácia