Človek 2.0

Toto vyšlo v SME kedysi dávno. Som si to odložil, a tak to teraz po čase môžem publišnúť a zaplniť tak časť cajbrsveta. Neviem, koho je to text, ale mám dojem, že to napísal Tomáš Bella. Za čo mu ďakujem, ak to bol on.

Rodíme sa každý s iným talentom. Máme nedokonalý zrak. Zabúdame. Zomierame. Tieto obmedzenia platia pre dnešného človeka rovnako ako pred tisícročiami a definujú podobu ľudskej spoločnosti. Čo sa s ňou stane, ak raz prestanú platiť?

Človek dokázal pretvoriť svoje životné prostredie, neuveriteľne zdokonaliť svoje nástroje a zaletieť na Mesiac, ale zatiaľ takmer nijako nevylepšil svoje vlastné telo a svoje schopnosti. Existuje skupina vplyvných intelektuálov a technológov, ktorí to považujú za nehoráznosť a tvrdia, že po dlhých tisícročiach čakania sa to ešte za našich životov zásadne zmení. Nazývajú sa transhumanisti.

Za ich prvého predchodcu sa niekedy žartom označuje bájny Ikaros, ktorý sa nechcel zmieriť s fyzickým obmedzením svojho tela a priviazal si krídla.

Najviditeľnejším dnešným príkladom je "prvý ľudský kyborg", univerzitný profesor z anglického Readingu Kevin Warwick. Do tela si nechal implantovať niekoľko počítačových čipov, ktoré preberajú signály priamo z jeho nervov. Vďaka čipu v ruke napríklad bolo možné v laboratóriu vytvoriť umelú ruku, ktorá sa pohybuje tak, ako jej káže Warwickov mozog.

Warwick zároveň dokáže vytvoriť "elektronické telepatické spojenie" so svojou manželkou používajúcou podobný čip - ak ona pocíti bolesť, môže to zaznamenať aj jeho mozog.

"Transhumanisti však majú mnoho podôb. Od nanotechnológov predstavujúcich si armády mikroskopických robotov sledujúcich a likvidujúcich choroby vo vnútri našich tiel až po kryonikov, ktorí si chcú nechať po smrti zmraziť hlavu a dúfajú, že bude raz oživená," hovorí autor kníh o budúcnosti technológií Greg Klerkx.

Na hranici radikálneho skoku

Hoci o vylepšovaní svojich schopností s pomocou technológií ľudia snívali oddávna, práve v tomto desaťročí sa stali myšlienky a prognózy transhumanistov atraktívnejšími, než kedykoľvek predtým. Na horizonte je totiž množstvo nových technológií, ktoré zásadnú premenu človeka s veľkou pravdepodobnosťou umožnia.

Dôležitým bodom bolo najmä rozlúštenie ľudského genetického kódu v roku 2000. To je predpokladom pre rozvoj génového inžinierstva, ktoré môže siahať od jednoduchého testovania embryí a určenia chorôb, na ktoré môžu byť deti náchylné, až po potenciálnu výrobu "detí na objednávku" s určenou farbou očí či nadaním.

Ľudstvo sa zároveň v tomto desaťročí rýchlo približuje k momentu, keď človek po tisíckach rokov prestane byť najinteligentnejšou bytosťou na Zemi. Aj podľa konzervatívnych odhadov totiž bude počítač, ktorého výpočtové schopnosti dosiahnu hranicu teoretických možností ľudského mozgu, zostrojený zrejme už do roku 2020.

Mysliteľ a transhumanista Ray Kurzweil upozorňuje, že hoci si zmeny v spoločnosti predstavujeme ako lineárne, v skutočnosti nasledujú exponenciálnu krivku. Najdôležitejším vynálezom trvá mnoho rokov, kým sa začnú uplatňovať, ale potom dokážu zrazu v priebehu pár mesiacov obrátiť ľubovoľné odvetvie naruby. Kurzweil verí, že práve stojíme na prahu takéhoto revolučného skoku.

"V 21. storočí nezažijeme 100 rokov vývoja ako v storočí dvadsiatom. Podľa tejto mierky to bude skôr 20-tisíc rokov vývoja nahustených do jediného storočia," hovorí.

Prirodzené ako ďalekohľad?

Predstava čipu v našom mozgu, ktorý vylepší našu pamäť, alebo života dlhého dvesto rokov, dnes väčšine ľudí pripadá neprirodzená a nesprávna. Vedci však upozorňujú: aj keď Galileo Galilei vynašiel ďalekohľad, niektorí sa doň odmietali pozrieť, pretože ho považovali za nebezpečný krok človeka mimo vlastnú prirodzenosť.

"Budúce generácie nebudú chcieť zostať 'prirodzené', ak by to znamenalo byť vystavený napospas oveľa vyvinutejším tvorom, pre ktorých by boli len pozoruhodným reliktom z dávno zabudnutej minulosti ľudstva," myslí si expert na bioetiku Gregory Stock.

Ľudstvo sa nikdy v dejinách nedokázalo vzdať novovynájdenej technológie, nech už boli jej riziká akékoľvek. Ak je raz vynájdená tabletka na zlepšenie pracovného výkonu, je ťažké predstaviť si akýkoľvek scenár, v ktorom by sa nezačala aj masovo využívať - a neviedla by k závažným konfliktom v spoločnosti.

Ilúzia vzdialenosti

Na takéto problémy však zatiaľ absolútne nie sme pripravení. Verejnosť žije v ilúzii, že problém je ešte vzdialený a nijako naliehavý, a odborníci sa niekedy sústreďujú len na technické aspekty a ignorujú ich možné dopady na celú spoločnosť.

Sociológ Dan Sarewitz venujúci sa skúmaniu samotnej vedy uvádza zážitok z konferencie špičkových odborníkov na polovodiče, ktorí v úzkom kruhu preberali pokroky vo vývoji rozhraní mozog-počítač a nadchýnali sa, že by mohli v budúcnosti umožniť priamu a oveľa efektívnejšiu komunikáciu "mozgov" ľudí bez použitia nedokonalej reči.

"Ako by však priama komunikácia mozgov mohla pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom navzájom sa lepšie pochopiť? Ak nebudú môcť vzájomné nezhody zjemňovať jazykom, nebude náhodou ich konflikt eskalovať?" pýta sa Sarewitz.

Pribudne samovrážd?

Podobných problémov na horizonte je množstvo. Je napríklad známe, že k samovraždám majú sklon skôr ľudia s vyššou inteligenciou - čo sa stane, ak sa zrazu vďaka novej technológii inteligencia veľkej časti ľudí zvýši? Alebo: nebudú ľudia používajúci drogy na zlepšenie mentálneho výkonu okradnutí o potešenie z výsledkov svojej práce? A čo sociálne rozvrstvenie spoločnosti: zrovnoprávnia inteligentné drogy ľudí? (Väčšina dnes funguje oveľa lepšie na intelektom podpriemerných, než na génioch.) Alebo naopak odvrhnú tých, ktorí si ich nebudú môcť dovoliť, na absolútny okraj spoločnosti?

Aj predlžovanie ľudského života prinesie oveľa zákernejšie problémy, než "len" zrútenie sa dôchodkového systému. Jeho zástanca a popredný transhumanista

Aubrey de Grey napríklad upozorňuje, že čím budú ľudia dlhšie žiť, tým zložitejšie bude kohokoľvek presvedčiť, aby riskoval svoj život v nebezpečnom povolaní a stal sa napríklad požiarnikom.

Samostatnú kategóriu tvoria obavy o zneužitie dnes vyvíjaných nových technológií: zamestnanci by mohli na základe DNA testov potajomky prepúšťať zamestnancov, ktorí možno dostanú rakovinu, a vlády podľahnúť pokušeniu preventívne zasiahnuť voči ľuďom, ktorých genetika predurčuje na asociálne správanie.

Výhrady za všetkých odporcov zhrnul filozof a ekonóm Francis Fukuyama: "Transhumanizmus je najnebezpečnejšou myšlienkou dnešnej doby". Morálna cena, ktorú ľudstvo zaplatí za podľahnutie lákadlám možností nových technológií, bude podľa neho "obrovská".

Kým nebude neskoro

"Vlády dnes už sú ochotné venovať svoj čas a prostriedky debate o globálnom otepľovaní," hovorí filozof a šéf Centra pre budúcnosť ľudstva na Oxfordskej univerzite Nick Bostrom. "Ak sa však pozrieme na hrozby zo širšieho pohľadu, zistíme, že riziko otepľovania Zeme môže byť bezvýznamné v porovnaní s rizikom, ktoré vytvorí technologický pokrok v najbližších desaťročiach."

Politici aj verejnosť tak podľa neho majú jedinú možnosť - vzdať sa konečne utkvelej predstavy o nemennosti ľudskej podstaty a vytvoriť systém na dlhodobé plánovanie a sledovanie problémov na horizonte.

"Väčšina zákonodarcov sa o vedecké výskumy začne zaujímať až v momente, keď sa nové technológie už testujú na ľuďoch," hovorí Aubrey de Grey. "To by sa mohlo v budúcnosti ukázať ako naozaj veľká chyba."