Stále tie dni

Strašne túžim zohnať svoju maturitnú prácu zo slovenčiny, "práca" - to je ten sloh čo bolo treba napísať, je to inak divné, že hlavná skúška v gymnáziu je z toho, či máš v sebe spisovateľský talent, ešte šťastie, že nebolo treba kresliť alebo spievať, nezmaturoval by som, to musel vymyslieť riadny chuj, nuž, ale dobre pre mňa, lebo písmenkovanie pre mňa nie je v zásade záťaž. O to mi ide, chcel by som si to prečítať, lebo by som rád videl, že či som sa niekde posunul alebo som bol plný depresie a zla už za detstva (nuž detstva, 18 je detstvo, nie?). Viem, že som bol strašne pyšný na to, čo som spísal, mal som v hlave koncept, akurát som musel doplniť vhodnú tému z tých, čo vyhlásli v rádiu, koncept bol o živote a neživote, o tom, že vôbec nie je jasné, o čo vlastne ide a keby sa dal k tomu pridať zvuk, bol by tam background z Vargovej platne "Stále tie dni"... Tá téma, žiaľ, nakoniec sadla iba k nadpisu "Úloha mladých ľudí pri budovaní socializmu...", niečo v zmysle perestrojky, takže vznikla z toho asi taká mierne absurdná zlátanina, ale to, čo si pamätám celkom presne bolo, že sa to oprelo o text, ktorý bol práve na tej Vargovej platni - a povedal ho Američan Eugene Rostow, ktorého azda akceptovala aj naša rozvinutá socialistická spoločnosť - "Žijeme v predvojnovom, a nie povojnovom čase". A naozaj sa okolo toho dalo napísať niečo ako to, že si na to musíme zvyknúť, lebo lepšie nebude. Málokto je ochotný pripustiť, že existuje zlo, ktoré je vo väčšine, a každý je rád, keď sa zlo stane niekomu inému, lebo si povie, kurva, teraz som mal šťastie, nie ako ten kretén, čo mu odtrhlo nohu. Ale keď otvoríme papuľu, povieme, ako je nám to ľúto. Hovno. Pozeráme tie grcy na JOJke o pol ôsmej a spokojne ideme spať, lebo dnes si to zlízli iní chuji, nie my. A o to ide. Pudy nám hovoria, že máme prežiť. Každý deň sa presviedčame o tom, že niekto sa má horšie od nás a to nás drží nad vodou. Posielame si brutálne videá z nehôd, pozeráme do očí trpiacim a myslíme si: "Kurva, o chlp a mohol som to byť ja!". Najprv som myslel, že sem zalinkujem jednu z najstrašnejších scénok, aké mi kedy mailom prišli, ako trpia chudáci po nehode niekde v paži v Rusku pri meste Kaduj, o ktorom ste nikdy nepočuli a počuť už asi nebudete a 8 ich tam zomrelo, ale nikto im nepomáha, hlavne, že budú dobré zábery. Ale hovorím si, som až taký idiot, aby som musel svoju pravdu takto demonštrovať? Tak si to vygúglujte sami.