27 novembra 2008

Všetci, čo nás serú (III.)

Dnes azda posledný diel nášho seriálu. O čom a prečo to je a prvý diel nájdete TU, druhý diel je TU. A tretí práve tu:

Rolling Stones

Nikto netvrdí, že je to nejaká bezvýznamná kapela. Sme ochotní i uznať, že na množstvo hudobníkov mala obrovský vplyv a že počet jej priaznivcov je určitým dôkazom jej obľúbenosti. Ale iba sa nedokážeme zbaviť pocitu, že keby sa niekedy pred 25 rokmi rozpadla, bolo by to pre jej povesť to najlepšie. Myslíme, že z existenčných dôvodov ju jej protagonisti nad vodou rozhodne nedržia. Ale prečo musia otravovať ovzdušie iba preto, že sa boja nudy? Nech si ostatní zoberú príklad z Richardsa – keby každý napríklad začal maľovať, mohli by sme na nich spomínať v dobrom.

„Radobycelebrity“

Táto háveď je horšia ako šváby. Zalezie všade a otravuje život a nedá sa jej zbaviť. Nikto nechápe, čím sa živia, isté je iba to, že patria medzi parazity. Útočia v kŕdľoch i samostatne a pijú vám krv. Väčšinou iba po kvapkách, zato vytrvalo. Neexistuje proti nim spoľahlivá ochrana. Sú to neužitoční samožrúti, slepá vetva evolučného vývoja homo sapiens. Bohužiaľ, zďaleka nevymierajú, ale naopak, vytrvalo sa množia. Samičky mávajú hrudník často vyplnený silikónom, samci zase dutú hlavu.

Komunisti

Raz sa budeme na nich chodiť pozerať do rezervácií a skanzenov ako na prírodnú kuriozitu. Byť komunistom v 21. storočí a naviac v krajine, ktorá trpela pod komunistickou diktatúrou pol storočia je perverzná úchylka. Obhajovať režim, ktorý má na svedomí viac ľudských životov ako nacizmus, to je zvrátenosť. A veriť blábolom komunistických súdruhov je známkou duševnej choroby. Čo chcete viac?

Meteorológovia

Čaká nás slnečný víkend? Tak si pripravte kožuchy. S rozvojom techniky a nových výskumných metód sa dostávajú na úroveň senzibilov, predpovedajúcich, kam sa stratil nejaký pohrešovaný. Nikto od nich nečaká, že nám povedia, čo nás čaká o týždeň. Ale ako bude zajtra, alebo aspoň dnes poobede, to by snáď mohli trafiť, nie? Tento rok bol pre odborníkov na počasie rokom fatálnych omylov. Jediné, čo dokázali povedať presne bolo večerné oznámenie, ako dnes bolo.

Tisíc krát nič umorilo somára

Každý deň nás čaká halda maličkostí, ktorých pôsobenie je ako tá povestná kvapka. Kvap, kvap, kvap a zrazu ten pohár pretečie. Príklady:

Sedíte sa volantom, všetko upchané, na zadnom nárazníku máte električku, a električkár (-ka) tam sedí za sklom a zvoní a zvoní. Keď sa ocitnete v úlohe chodca, ten istý električkár (-ka) vám zavrie pred nosom dvere a na plný plyn sa rúti k autu, ktoré ďaleko pred ním stojí na koľajách a začne brzdiť až poslednej chvíli, aby cestujúci popadali.

Keď sa niekde objaví Václav Klaus, máte veľkú nádej, že vás pobaví svojim výrokom, ktorý ide proti všetkým. Čo je na druhej strane vlastnosť, ktorá stojí za zaznamenanie. Politikov s podobnou odvahou mnoho nie je. Na druhej strane sú niektoré jeho výroky strašne iritujúce, spomínate? „Žiadne ničenie planéty nevidím, nikdy v živote som nevidel, a nemyslím si, že nejaký vážny a rozumný človek by to mohol povedať.“

Všetci nadávame na zdravotníctvo, ale nie je to jeho odborná úroveň, ktorá nás tak štve. Štve nás systém, ktorý dovolí, aby lekári srali na pacientov, keď robia za štátny plat a poriadne sa im venovali v čase, keď k ním pacienti chodia za svoje.

... v tom Esquire, pre muža, ktorý už vie, čo chce, je toho ešte ďalej dosť, niečo som povynechával, niečo nedokončil, ale práve teraz som sa rozhodol, že to vôbec nie je také vtipné, ako sa mi to zdalo, takže s týmto seriálom končím na tomto mieste. Veď mám rozpracovaný ešte môj vlastný seriál “Jazdíš ako blázon”, musím kuknúť do poznámok, že čo som to vlastne chcel.

Inak, tie posraté poznámky: približne z januára tohto roka mám v poznámkach, že napíš blog o kríze v bankovom sektore. No musel som to dráždiť?


pošli na vybrali.sme.sk

1 komentár:

Oikos Nomos povedal(a)...

hah presne
len s tymi meteorologmi nemam problem, asi je to tym, ze mi je jedno ake je vonku pocasie :))