Zánik

Myslím, že je nás veľmi veľa, ktorí (tajne) dúfajú, že niečo zanikne až potom. Len si pritom neuvedomujeme, že nie sme nestranní. Ako povedal jeden klasik: Bolesť sa žiada po zániku, slasť po večnosti.

Amicus Cognoscitur

Včera som čital úžasnú vec, teda vraj je to staré (a keďže na to prišli antici, tak to asi staré bude), ale pre mňa nevzdelanca je to celkom nové, antickí filozofi hovorili:

AMICUS COGNOSCITUR AMORE, MORE, ORE, RE, a vraj sa veľmi bavili na tej slovnej hračke. Po slovensky je to „priateľa poznáš podľa lásky, mravov, slov, skutkov“.

Nech robím, čo robím, myslím, že toto platí aj pre nepriateľa. Len to už nie je slovná hračka, ale pravda.

Všetko je v pohode

Niet nad toleranciu.
Čo už k tomuto dodať? Kamže sa to rútime? Naozaj ešte pochybujete, že je koniec sveta?

"Nemocniční personál ve skotském okrese Lothian už nesmí během ramadánu viditelně konzumovat potraviny a má odstranit automaty na nápoje a jídlo, aby neiritoval muslimské zaměstnance.

Lékaři a další personál se to dozvěděli z emailu od vedoucího „Oddělení rovnosti a rozmanitosti“ Národní zdravotnické služby. Stejné výzvy už dostali i zaměstnanci nemocnic v Glasgow a Clyde.

Muslimští zaměstnanci mají také dostat pravidelné pauzy na motlitby a prostor pro oslavu konce ramadánu. Mluvčí skotských konzervativců pro otázky justice Bill Aitken na to reagoval: „Možná to je dobře míněno, ale je to naprostý nesmysl. Tohle jsou přesně ty věci, které vzájemné vztahy spíše zhorší, než aby je zlepšily."

Žili raz na dvore...

Žili raz na dvore Pes a Mačka. Domáci sa o nich vzorne starali a život im pokojne plynul. Plynul by aj ďalej jednoducho, keby o ňom nezačali zvieratá filozofovať.

Pes raz tak bdelo strážil a hovorí si: "To je super, gazda mi dá nažrať, stará sa o mňa, chodí so mnou k zverolekárovi, môžem u neho na dvore zadarmo bývať - veď on musí byť Boh!"

Mačka sa vyvaľovala, olizovala, leňošila, sem tam sa poprechádzala po záhrade, a keďže nemala veľmi čo na práci, tak sa mačacím rozumom zamyslela: "To je super, gazda mi dá nažrať, stará sa o mňa, chodí so mnou k zverolekárovi, môžem u neho na dvore zadarmo bývať - bude to zrejme tým, že ja som Boh!"

A tak je to stále dokola. Nikdy nevieš, aká pravda platí. Ťažký život.

Neexistujeme!

Je to úžasný pocit, že niekedy sa problémy vyriešia samé. Problém s našou existenciou vyriešil tento mladík, ktorý recenzoval film Hostel:

"Next they end up in some place called Bratislava which I assume is not real (the movie was shot in Czechoslovakia, standing in for most of Europe), where thanks to an uneven currency conversion their $1.83 gets them a fine hotel and a night at the disco swigging Absinth. There, Jamie and Jenny lock lips in an Absinth-fueled flirtation with incest, but by this time the shattering of the Last Taboo is just another dully outrageous "thing" that's happened to them, no sweat. Their next stop is Berlin, where Scott finally finds Mieke's apartment."

Kto neverí, nech tam beží:
www.allmovieportal.com/m/2004_Eurotrip106.html

Ako sa dohovoriť?

Ľudský život je jednoduchý, tak načo ho komplikovať.
Aby bol ešte jednoduchší, vznikol takýto slovník:

Zločiny a poklesky

Všetci v živote čelíme mučivým rozhodnutiam.
Morálnym voľbám.
Niektoré sú veľké, mnohé menšie.
Ale svojimi rozhodnutiami vytvárame svoju osobnosť -
v skutočnosti sme iba súčtom našich rozhodnutí.
Život je nepredvídateľný a nespravodlivý.
Zámer stvorenia nezahŕňa ľudské šťastie!
Iba my svojou láskou dávame ľahostajnému vesmíru zmysel.
A napriek tomu sa väčšina ľudí snaží, ale aj nachádza radosť v prostých veciach,
ako je rodina či práca - i v nádeji, že budúce generácie pochopia viac...

(Woody Allen, Zločiny a Poklesky, záverečná scéna)