Keď veci nefungujú

Keď veci nefungujú, nemusíte hneď nadávať. Musí to tak byť. Mám tým na mysli, že keď si kúpite službu, s ktorou nie ste celkom spokojní alebo keď používate vec, ktorá by podľa vás mohla fungovať lepšie alebo keď pracujete vo firme, a vidíte, že milión vecí sa tam dá zlepšiť a stále mudrujete, ako by ste to spravili vy. Podobné konštatovanie by sa dalo aplikovať aj na váš vzťah s partnerom alebo na fungovanie štátu a či sveta vôbec.

Za to, ako je všetko na hovno, alebo relatívne na hovno, za to môže satisficing. Uf, zniem múdro, ale o tejto záležitosti povedal môjmu známemu jeden jeho kamoš, čo to dokonca študuje ako súčasť múdrosti MBA a tak som sa popozeral, že čo to vlastne je. Je to jednoduché: satisficing vzniklo ako spojenie slov "satisfy" and "suffice", a teda vyjadruje to niečo v zmysle, že ako urobiť veci tak, aby najlepšie uspokojovali potreby pri čo najmenšej námahe. Teda nehľadať optimálne, často zbytočné nastavenia, ale také, ktoré (napríklad v biznise) pri najmenšom vklade prinášajú maximálny zisk. Takže, ak vám prekáža, že ako funguje vaša firma, tak sa skľudnite, pretože funguje tak práve preto, lebo akcionári nechcú mať dokonalú firmu, ale firmu, ktorá prináša maximálny zisk a nie preto, lebo to akcionári nevedia zariadiť (a zaplatiť) lepšie. A neurobia nič navyše.

A priznajte si, že podobne sa správate aj vy. Pokiaľ to nie je záležitosť, ktorá má pre vás mimoriadne zvláštny význam - láska, hobby, túžba dokázať si niečo sám sebe - skončíte pri riešení problému, ktoré je "riešenie" a nie "optimálne riešenie".

Ako doplnok k povinnému čítaniu o tejto téme treba azda ešte spomenúť 80/20. Teóriu, ktorá je známa aj pod názvom Paretov princíp (zákon, teória). Asi viete, o čom hovorí, ak nie tak napr. TU. 80 percent úsila prináša iba 20 percent zisku. A 20 percent úsilia prináša zvyšných 80 percent zisku. Tak prečo sa neusilovať iba tých 20 percent? Lebo svet nie je taký jednoduchý a lineárny. Napríklad aj preto, lebo aj tých 20 percent sa znova vnútorne rozdelí na 80/20. Je to jasné? :-) Ak nie, doporučujem TÚTO knihu.

Tak. A zdá sa vám tento článok nedokonalý? Tak iba preto, lebo podľa mňa stačí pre základnú informáciu. Kto chce mať informáciu úplnú, nech študuje ďalej a inde. Takže aktuálny dôkaz "satisficing". :-)

Cesta s celebritou

No jednoducho vám to musím povedať. Viem, prízemné a bulvárne. Ale veď keď ľudia môžu platiť za bulvárne noviny, možno bude pre nich dobrý opšn čítať bulvárny blog. Lebo informácia, ktorá bude ďalej je asi taká závažná, aké sú ich plno v NČ či P1D.

Včera som sa vrátil z dovolenky a bol som obohatený o zážitok, že som cestoval v lietadle s CELEBRITOU! Nemohol som uveriť, aké šťastie mňa, smoliara, postretlo, že celá celebritia rodinka sedela VEDĽA MŇA a za mnou. Neveril som, tak som žmurkol na manželku vo vedľajšom rade sedadiel, že kukaj... a ona zagúľala očami a to bol pre mňa signál, že sa mi splnil sen. S celebritou na palube. Keby som to býval odfotil, tak mi dá Nový čas 500 Sk (EUR 16,60) za Tip od Vás. Ale hovno, ja chuj som bol taký roztopašný od šťastia, že dýchajú vzduch, ktorý ja vydýchnem (a vice-versa), že mi to ani na um neprišlo.

Celebritné dieťa vytiahlo svoje barbiny a nejakého jebnutého koníka, ktorého celú cestu celebritne česalo. Seba nečesalo, malo na hlave šiltovku DG. Celebritný tatko pozeral katalóg duty-free. Priebežne mi dával pod nos svoje rolexky. Celebritnú matku - hlavnú celebritu - som nevidel, iba počul, sedela za mnou. Možno našťastie.

Čakali sme na letisku, sedeli v lietadle ako štandardní jebkovia, veď je jasné, že gate sa zatvára načas, aby to vyzeralo, že lietadlá lietajú načas, ale potom sme sa smažili v tomto kokotskom teple v lietadle aspoň pol hodinu, česali sme koníka, čítali katalóg a hlavná celebrita sa pýta tatka celebrity: "A prečo je tu toľko lietadiel?" Tatko celebrita, známy svojim umom, odpovedal: "Sme na letisku. Tie lietadlá tu parkujú." Keby som sa na tejto úrovni bavil s mojou manželkou, tak mi asi prijebe. Nie však celebrita. Tá pokývala (zrejme, nevidel som, sedí za mnou) svojou celebritnou hlávkou s upravenými vláskami a zakňučala: "Ahááá. Ale je ich tu dosť veľa."

Oblial ma pot. Ďalšie tri hodiny počúvať týchto kokotov...

Závery:

- prežil som, vidíte,
- podobné kokotiny som naozaj počúval 3 hodiny,
- celebrity majú šťastie, že sa nestýkajú s ľudom, ale zväčša sú na obrázkoch v NČ alebo P1D, Star a tak podobne, takže ľud ich nepočuje, iba vidí a počuje O NICH nie ICH.

Ale inak to bola pekná dovolenka a ja som rád, že oddýchnutý som dnes mohol byť jediný deň v tomto týždni v práci. Na rozdiel od celebrity.

Chcete fajku?

Ak chcete fajku, potom skúste TU. Alebo TU. Pokiaľ sa nepodarí, je tisíc iných možností. Napríklad v Bratislave môžete vyskúšať asi na 10 miestach. Neskúšal som, takže na nič sa ma nepýtajte.

Výťahy II.

Pri cenách benzínu som síce nemal pravdu, ale čo sa výťahov týka, tak tam som si na istom. Jebnutosť ľudí. Posadnutosť hlúposťou. Ale utešuje ma, že nie som sám, komu to vadí (po slovensky prekáža, keby niečo). Ja, trtko, to riešim na blogu, iní sa neserú a riešia priamo na mieste. Gratulujem, spoločne zvíťazíme. (Bože, ale kedy?)

Aj Jebalpes sa utne :-(

No. Keď som písal príspevok o poslednej fotke 39 korunového benzínu, myslel som, aký som vtipný. Že som si radšej nevybral inú tému. Lebo dnes pri tankovaní som zažil toto:



Ach, vidíte tam to 39,50 Sk / liter?

Boh vyslyšal modlidby amerických motoristov a všetko sa na dobré obráti. Čakáme na správu, kedy bude za 29,90 Sk / liter, ok?

Starajú sa...

Na tomto obrázku je vidieť dojemnú starostlivosť Hornbachu o hendikepovaných ľudí. Aby tam náhodou nezaparkoval nejaký ignorant. Chýba už iba návod na použitie parkovacieho miesta. Žeby 3 x zatrúbiť a príde pikolík so žeriavom?

Môžem ťa brutálne pretiahnúť?

Stretol som dávneho priateľa a ten mi povedal príhodu:

"Neuveríš, čo sa stalo... Stretol som na ulici takú babu, čo som ju sto rokov nevidel, a po pár minútach rečí - ako sa máš a čo robíš a také tie pouličné konverzácie - mi zasadila ranu otázkou: "Máš rád nežné milovanie alebo si ťa môžem brutálne pretiahnúť?" Nuž, ťažko reagovať, tak som sa zmohol iba na poloodpoveď, že v tom nemám celkom jasno, takže si to premyslím a že keď sa stretneme nabudúce, tak už budem vedieť..."

No, musím povedať, že zmysel pre skratkovitosť tomuto príbehu nechýba. Žijeme hektickú dobu.