Tragédia

Stala sa tragédia. Azda nie je na Slovensku človek, ktorý by o tom nepočul. Dnes máme štátny smútok a musím uznať, že Slovenská republika sa zachovala naozaj vzorne, keď pre nešťastníkov poslala lietadlo a problému sa venovala vláda. Všetci veríme, že to nebol iba nástroj na zvyšovanie si preferencií, ale normálny krok normálnej vyspelej krajiny.

Nebudeme posudzovať, že kto je vinný a kto nie. Môžeme síce uvažovať v kategóriách, že čo je väčšia tragédia, či keď denne zomierajú ľudia v nešťastí, v chorobe, v bolestiach, bez publicity, alebo keď sa stane takéto hromadné nešťastie. Ale žiadna tragédia nie je menšia či väčšia. Tragédia nemá takúto kvantifikáciu. Tragédia je vždy tragédia. Človeku neostáva nič iné, ako vyjadriť pozostalým úprimnú sústrasť a pokračovať v živote ako predtým. Alebo nie? Vieme toto celé pokorne prijať a uznať, akí sme malí?

To, že sa viac pozornosti venuje havárii v Chorvátsku ako iným, nerobí z tejto tragédie väčšiu. Iba zaujímavejšiu. Nehovorím to preto, že sa snažím túto hrôzu zľahčovať. To čo sa stalo je naozaj hrozné. Ale možno by sme to celé mohli chápať aj ako výzvu, aby sa ľudia stali lepšími - keď im médiá 24 hodín teraz ponúkajú tie hrozné obrazy, možno sa ľudia zamyslia, ako to vlastne žijeme.

Keď sa pred rokom stala tiež veľká tragédia autobusu na Slovensku, Daniel Pastirčák k tomu vtedy povedal to, čo si navždy vryjem do mozgu:



Už vtedy som sa snažil pochopiť svet a napísal som toto.

Čo bude na svete ďalej?

Keď nie je o čom písať...

...tak blogeri píšu o iných, ako nevedia písať. Celkom sa do toho zamiloval chlapík na humne, a začal tvoriť sériu článkov (TU alebo TU) o znečisťovateľoch dátového prostredia. Chlapík argumentuje tým, že blogeri, ktorých on menuje, zabili písanie a sú to zločnici, ktorí zbytočne zaťažujú svet. Mňa, čo som pri vynášaní súdov celkom čierno - biely - takmer nadchol pre ten názor, ale iba na 5 sekúnd. Ako mnohí v diskusii, aj ja si kladiem otázku, že prečo ho tí ľudia tak vyrušujú a umelo im zvyšuje návštevnosť ich propagáciou na relatívne slušne navštevovanom portáli, ktorý, mimochodom, aj ja linkujem na tomto blogu.

Minule to vyhral SMEbloger Kicera, teraz blogujúca učiteľka. Kiceru to tak rozpálilo, až do toho vtiahol aj nevinného jebalpsa.com :-). Tak som nemohol ďalej trpieť, a autorovi kritiky som do diskusie musel prispieť:

ale bartflajko - takto nezne ta nazyva pan kicera, co si podla neho nula, ked on je jednotka... - ty musis byt bud dobry marketer alebo uplny masochista. ved si to musel vediet, ze spominani blogeri za a) budu mat rekordnu navstevnost svojich diel a za b) budu utocni ako osy. preco im pomahas? ved ich nechaj, nech si bloguju. proti vsetkemu co nenavidime alebo co nam robi zle sa neda bojovat. radio expres jednoducho vypnes, noviny na jojke jednoducho nepozeras, novy cas si nekupis. a je to. nech plnia cyberspace, kym je to zadarmo. ked budu musiet platit, hned ich bude o 80% menej. tak co? a mimochodom: vzdy je lepsie, ze bloguju ako to, ze maju volebne pravo, nie? to skus poriesit: 3 miliony najhorsich volicov, nie 10 ubohych blogerov.
a spominany pan kicera - tak si ho rozpiekol, ze na svoju obranu pouzil aj blog jebalpes.com, aby ta zhovadil. a to je aj dovod, ze preco som si vlastne precital, co sa to deje, ked JP ma taku obrovsku navstevnost z blogu pana kiceru. vsetkemu rozumiem, ale nic nechapem.

(koniec diskusného príspevku)

Avšak, keď som si pozrel blog jedného z nominantov v auguste, až som sa nastrašil, keď som sa v komentároch od nejakého dobráka dočítal toto: ...cirkev, Fico, homosexuáli, potraty, vojna v Gruzínsku, super, ideme na to! - teda takto radí blogerovi, ktorý sa síce na SME blogu zaregistroval, ale nevie, o čom má písať. Nastrašil som sa preto, lebo o cirkvi, Ficovi, etc. píše aj jebalpes. A to si jebalpes o sebe myslel, že aké má témy. Na homosexuálov a vojnu v Gruzínsku kašlem, ale o potratoch mám jednu poznámočku pripravenú na zverejnenie. Tak teraz neviem: byť, či nebyť?

PS: Kicera naďalej neúnavne bloguje, blogujúca učiteľka si zatiaľ dala veľkú prestávku a pripravuje pomôcky.

Keď veci nefungujú

Keď veci nefungujú, nemusíte hneď nadávať. Musí to tak byť. Mám tým na mysli, že keď si kúpite službu, s ktorou nie ste celkom spokojní alebo keď používate vec, ktorá by podľa vás mohla fungovať lepšie alebo keď pracujete vo firme, a vidíte, že milión vecí sa tam dá zlepšiť a stále mudrujete, ako by ste to spravili vy. Podobné konštatovanie by sa dalo aplikovať aj na váš vzťah s partnerom alebo na fungovanie štátu a či sveta vôbec.

Za to, ako je všetko na hovno, alebo relatívne na hovno, za to môže satisficing. Uf, zniem múdro, ale o tejto záležitosti povedal môjmu známemu jeden jeho kamoš, čo to dokonca študuje ako súčasť múdrosti MBA a tak som sa popozeral, že čo to vlastne je. Je to jednoduché: satisficing vzniklo ako spojenie slov "satisfy" and "suffice", a teda vyjadruje to niečo v zmysle, že ako urobiť veci tak, aby najlepšie uspokojovali potreby pri čo najmenšej námahe. Teda nehľadať optimálne, často zbytočné nastavenia, ale také, ktoré (napríklad v biznise) pri najmenšom vklade prinášajú maximálny zisk. Takže, ak vám prekáža, že ako funguje vaša firma, tak sa skľudnite, pretože funguje tak práve preto, lebo akcionári nechcú mať dokonalú firmu, ale firmu, ktorá prináša maximálny zisk a nie preto, lebo to akcionári nevedia zariadiť (a zaplatiť) lepšie. A neurobia nič navyše.

A priznajte si, že podobne sa správate aj vy. Pokiaľ to nie je záležitosť, ktorá má pre vás mimoriadne zvláštny význam - láska, hobby, túžba dokázať si niečo sám sebe - skončíte pri riešení problému, ktoré je "riešenie" a nie "optimálne riešenie".

Ako doplnok k povinnému čítaniu o tejto téme treba azda ešte spomenúť 80/20. Teóriu, ktorá je známa aj pod názvom Paretov princíp (zákon, teória). Asi viete, o čom hovorí, ak nie tak napr. TU. 80 percent úsila prináša iba 20 percent zisku. A 20 percent úsilia prináša zvyšných 80 percent zisku. Tak prečo sa neusilovať iba tých 20 percent? Lebo svet nie je taký jednoduchý a lineárny. Napríklad aj preto, lebo aj tých 20 percent sa znova vnútorne rozdelí na 80/20. Je to jasné? :-) Ak nie, doporučujem TÚTO knihu.

Tak. A zdá sa vám tento článok nedokonalý? Tak iba preto, lebo podľa mňa stačí pre základnú informáciu. Kto chce mať informáciu úplnú, nech študuje ďalej a inde. Takže aktuálny dôkaz "satisficing". :-)

Cesta s celebritou

No jednoducho vám to musím povedať. Viem, prízemné a bulvárne. Ale veď keď ľudia môžu platiť za bulvárne noviny, možno bude pre nich dobrý opšn čítať bulvárny blog. Lebo informácia, ktorá bude ďalej je asi taká závažná, aké sú ich plno v NČ či P1D.

Včera som sa vrátil z dovolenky a bol som obohatený o zážitok, že som cestoval v lietadle s CELEBRITOU! Nemohol som uveriť, aké šťastie mňa, smoliara, postretlo, že celá celebritia rodinka sedela VEDĽA MŇA a za mnou. Neveril som, tak som žmurkol na manželku vo vedľajšom rade sedadiel, že kukaj... a ona zagúľala očami a to bol pre mňa signál, že sa mi splnil sen. S celebritou na palube. Keby som to býval odfotil, tak mi dá Nový čas 500 Sk (EUR 16,60) za Tip od Vás. Ale hovno, ja chuj som bol taký roztopašný od šťastia, že dýchajú vzduch, ktorý ja vydýchnem (a vice-versa), že mi to ani na um neprišlo.

Celebritné dieťa vytiahlo svoje barbiny a nejakého jebnutého koníka, ktorého celú cestu celebritne česalo. Seba nečesalo, malo na hlave šiltovku DG. Celebritný tatko pozeral katalóg duty-free. Priebežne mi dával pod nos svoje rolexky. Celebritnú matku - hlavnú celebritu - som nevidel, iba počul, sedela za mnou. Možno našťastie.

Čakali sme na letisku, sedeli v lietadle ako štandardní jebkovia, veď je jasné, že gate sa zatvára načas, aby to vyzeralo, že lietadlá lietajú načas, ale potom sme sa smažili v tomto kokotskom teple v lietadle aspoň pol hodinu, česali sme koníka, čítali katalóg a hlavná celebrita sa pýta tatka celebrity: "A prečo je tu toľko lietadiel?" Tatko celebrita, známy svojim umom, odpovedal: "Sme na letisku. Tie lietadlá tu parkujú." Keby som sa na tejto úrovni bavil s mojou manželkou, tak mi asi prijebe. Nie však celebrita. Tá pokývala (zrejme, nevidel som, sedí za mnou) svojou celebritnou hlávkou s upravenými vláskami a zakňučala: "Ahááá. Ale je ich tu dosť veľa."

Oblial ma pot. Ďalšie tri hodiny počúvať týchto kokotov...

Závery:

- prežil som, vidíte,
- podobné kokotiny som naozaj počúval 3 hodiny,
- celebrity majú šťastie, že sa nestýkajú s ľudom, ale zväčša sú na obrázkoch v NČ alebo P1D, Star a tak podobne, takže ľud ich nepočuje, iba vidí a počuje O NICH nie ICH.

Ale inak to bola pekná dovolenka a ja som rád, že oddýchnutý som dnes mohol byť jediný deň v tomto týždni v práci. Na rozdiel od celebrity.

Chcete fajku?

Ak chcete fajku, potom skúste TU. Alebo TU. Pokiaľ sa nepodarí, je tisíc iných možností. Napríklad v Bratislave môžete vyskúšať asi na 10 miestach. Neskúšal som, takže na nič sa ma nepýtajte.

Výťahy II.

Pri cenách benzínu som síce nemal pravdu, ale čo sa výťahov týka, tak tam som si na istom. Jebnutosť ľudí. Posadnutosť hlúposťou. Ale utešuje ma, že nie som sám, komu to vadí (po slovensky prekáža, keby niečo). Ja, trtko, to riešim na blogu, iní sa neserú a riešia priamo na mieste. Gratulujem, spoločne zvíťazíme. (Bože, ale kedy?)

Aj Jebalpes sa utne :-(

No. Keď som písal príspevok o poslednej fotke 39 korunového benzínu, myslel som, aký som vtipný. Že som si radšej nevybral inú tému. Lebo dnes pri tankovaní som zažil toto:



Ach, vidíte tam to 39,50 Sk / liter?

Boh vyslyšal modlidby amerických motoristov a všetko sa na dobré obráti. Čakáme na správu, kedy bude za 29,90 Sk / liter, ok?