21 novembra 2008
Každý deň môžeš spraviť čosi pre svoje zdokonalenie
Dnes cestou do práce som zočil ideovo bezchybný bilboard, neviem presne o čo išlo, ale headline bol niečo ako "Každý deň môžeš byť lepší" alebo taký nejaký bullshit. Taký bullshit, že som si ho ani nezapamätal. Ani vy, čitatelia, lebo nie ste každý deň lepší, všakže. Ale to iba preto, lebo neviete, ako začať. Jebalpes vám poradí.
Ide o to, že ľudia Slováci neovládajú poriadne svoj jazyk. Používajú "do piči" namiesto gramaticky správneho tvaru "do piče". Je to fakt jednoduché, veď ste to mali už na základnej škole, ideme podľa vzoru "ulica", lebo "č", to je podobné ako "c", a nie ako "n" vo vzore "žena". Takže genitív singuláru ulice je, ako vidno zo začiatku tohto súvetia "ulice". Takže, z ulice, od ulice, do ulice,... a teda analogicky "do piče".
Pozor na to, kamaráti. Používajte to správne, lebo ma vždy jebína, keď počujem že "...piči". A súčasne spravíte prvý krok k tomu, aby ste boli zdokonalení, lepší, viac národne uvedomelí.
Pekný víkend a trénujte!
Ide o to, že ľudia Slováci neovládajú poriadne svoj jazyk. Používajú "do piči" namiesto gramaticky správneho tvaru "do piče". Je to fakt jednoduché, veď ste to mali už na základnej škole, ideme podľa vzoru "ulica", lebo "č", to je podobné ako "c", a nie ako "n" vo vzore "žena". Takže genitív singuláru ulice je, ako vidno zo začiatku tohto súvetia "ulice". Takže, z ulice, od ulice, do ulice,... a teda analogicky "do piče".
Pozor na to, kamaráti. Používajte to správne, lebo ma vždy jebína, keď počujem že "...piči". A súčasne spravíte prvý krok k tomu, aby ste boli zdokonalení, lepší, viac národne uvedomelí.
Pekný víkend a trénujte!
19 novembra 2008
Všetci, čo nás serú (II.)
Dnes tu je druhý diel tohto seriálu. Prvý diel a súvislosti, že o čom toto je, nájdete TU.
Futbaloví fanúšikovia
Vypitá hlava a vykričané hlasivky. To býva spoločným znakom každého poriadneho hooligans. Samozrejme, popri značkovom oblečení s doplnkami vo farbách klubu. Pre tento živočíšny druh platia iné prírodné zákony ako pre zbytok ľudstva. Planéty sa netočia okolo Slnka, ale okolo štadiónu ich klubu. Futbal nie je športový zážitok, ale príležitosť vybiť si svoju frustráciu z nepochopiteľného sveta. Týmto ľudom robí dobre, keď im občas niekto rozbije papuľu. Ale keď ich to baví...
České filmy
Žiaden lev nemôže vyvrátiť skutočnosť, že väčšina českých filmov je bieda a utrpenie. Ich tvorcovia, v civilnom živote často zábavní spoločníci, zamorujú filmové plátno traumami a problémami, po ktorých vzhliadnutí by sa diváci najradšej zastrelili. Ufňukané snímky o outsideroch, ktorí sú predsa tak dobrí proti nám ostatným, omieľanie spoločenských tráum z minulosti, perzekúcia zásadných nešvárov (chalan si dá joint a už je tu neriešiteľný problém) alebo priblblé komédie, ktorým sa nesmeje ani ten chalan s jointom.
Mestská polícia
Títo novodobí kovboji ešte stále nepochopili, ako by mala vypadať náplň ich práce. Čo je horšie, ktosi dostal nápad vyzbrojiť ich reálnymi zbraňami. Od tej doby žijú v ilúzii, že patria medzi policajtov. A napriek tomu, väčšina súdnych ľudí v núdzi radšej vyhľadá pomoc skutočných policajtov, než by skúšali nájsť lacnú napodobneninu. Tento komplex menejcennosti, ktorý si mestskí strážnici obliekajú každodenne spolu s uniformou, si v službe obvykle kompenzujú na zločinoch proti pravidlám správneho parkovania. Platí pri tom jednoduché pravidlo: čím väčší komplex, tým vyššia pokuta. Všimli ste si typickú chôdzu obecného strážnika? Vyzerá ako z westernu. Bohužiaľ, nikto im nie je schopný vysvetliť, že by ich životným údelom mal byť dohľad nad nebezpečnými prechodmi pre chodcov, vreckármi a psími hovienkami.
Dôchodcovia
Špecialitou našich seniorov je nariekať neustále a nad všetkým. Zatiaľ čo v Alpách vidíte zdatných sedemdesiatnikov lyžovať sa, u nás rovnaká generácia tupo čumí na telenovely a umelo nastolené problémy implantuje do svojho života. Asi sa tiež vo svojom živote ocitneme vo fáze, že budeme hovoriť o starých dobrých časoch, ale dúfam, že to nebudeme hovoriť osem krát za hodinu. Naši dôchodcovia, bohužiaľ, vyrastali v dobe, keď bol na všetko nárok a teraz sa čudujú, že im na ich nároky každý kašle. Zostal im nárok nenávistne huhlať, ale rozhodne nemajú nárok otravovať tým okolie.
Čivavy a podobná háveď
Mávajú postavenie urodzeného šľachtica a ich pánkovia sú z nich celí poprdení. A oni sami zamorujú svojou existenciou svet. Prítomnosť toľkých priblblých plemien je v rozpore s evolúciou a raz sa nám to môže pekne vypomstiť. Zatiaľ nemáme informáciou, že by nejaký bastard zdedil zámok, ale keď si nejaká politická strana uvedomí silu voličskej základne z radov psíčkarov, iste sa dočkáme i väčších zverstiev ako je iba možnosť prepisovať majetok na zvieratá.
Bruselskí úradníci
Mohli by ste si myslieť, že najhoršia bola byrokracia za Rakúska – Uhorska. Nebola. V parlamente EÚ sedí nadbytok veľmi dobre platených ľudí, ktorí nemajú nič iného na práci, ako vymýšľať rôzne vyhlášky, ustanovovať komisie a vyhlasovať obmedzenia. Pokiaľ sme neprišli do kontaktu s EP, nikdy by nás nenapadlo stanovovať výmeru hrozna na jedného obyvateľa. Čím viac členských krajín, tým viac poslancov a tým viac...
Príliš dokonalí vodiči
Poznáte to. Prehľadná cesta, na nej kolóna, čo uháňa šesťdesiatkou. Keď sa pozriete na začiatok kolóny, vidíte naleštený favoriť za volantom spokojný dedko v klobúku. Ide tak, aby bezpečne došiel. A čo, kurva, my všetci ostatní, ktorí sme tým pádom odsúdení cestovať ako on? Jednému odrazu rupnú nervy a začína predbiehacie šialenstvo. Dopravní policajti potom v správach mudrujú o hazardnej jazde nezodpovedných vodičov, a nemyslia pri tom dedka v klobúku. Každý z nás občas musí ísť pomaly (raňajkujeme, telefonujeme, zaväzujeme si šnúrky, balíme babu vedľa), ale to sa snažíme ísť čo najviac popri kraji. Ale notorickí dbalci predpisov sú si takí istí sami sebou, že by sme ich najradšej nakopali do výfuku.
Ekológovia
Z ekologických protestov je dnes celkom slušný biznis. Títo ľudia sa nemusia starať o svoju pracovnú náplň, lebo protestovať sa dá vlastne proti všetkému. To, že iné kážu a iné naozaj robia, to je v ich prípade dostatočne známe, takže sem ich zaraďujeme vlastne iba proforma.
... na dnes tieto príbehy, ostáva toho tak ešte na dve - tri pokračovania. Ešte vás to baví? Jebalpsa už ani veľmi nie, ale keď som s tým už začal...
Futbaloví fanúšikovia
Vypitá hlava a vykričané hlasivky. To býva spoločným znakom každého poriadneho hooligans. Samozrejme, popri značkovom oblečení s doplnkami vo farbách klubu. Pre tento živočíšny druh platia iné prírodné zákony ako pre zbytok ľudstva. Planéty sa netočia okolo Slnka, ale okolo štadiónu ich klubu. Futbal nie je športový zážitok, ale príležitosť vybiť si svoju frustráciu z nepochopiteľného sveta. Týmto ľudom robí dobre, keď im občas niekto rozbije papuľu. Ale keď ich to baví...
České filmy
Žiaden lev nemôže vyvrátiť skutočnosť, že väčšina českých filmov je bieda a utrpenie. Ich tvorcovia, v civilnom živote často zábavní spoločníci, zamorujú filmové plátno traumami a problémami, po ktorých vzhliadnutí by sa diváci najradšej zastrelili. Ufňukané snímky o outsideroch, ktorí sú predsa tak dobrí proti nám ostatným, omieľanie spoločenských tráum z minulosti, perzekúcia zásadných nešvárov (chalan si dá joint a už je tu neriešiteľný problém) alebo priblblé komédie, ktorým sa nesmeje ani ten chalan s jointom.
Mestská polícia
Títo novodobí kovboji ešte stále nepochopili, ako by mala vypadať náplň ich práce. Čo je horšie, ktosi dostal nápad vyzbrojiť ich reálnymi zbraňami. Od tej doby žijú v ilúzii, že patria medzi policajtov. A napriek tomu, väčšina súdnych ľudí v núdzi radšej vyhľadá pomoc skutočných policajtov, než by skúšali nájsť lacnú napodobneninu. Tento komplex menejcennosti, ktorý si mestskí strážnici obliekajú každodenne spolu s uniformou, si v službe obvykle kompenzujú na zločinoch proti pravidlám správneho parkovania. Platí pri tom jednoduché pravidlo: čím väčší komplex, tým vyššia pokuta. Všimli ste si typickú chôdzu obecného strážnika? Vyzerá ako z westernu. Bohužiaľ, nikto im nie je schopný vysvetliť, že by ich životným údelom mal byť dohľad nad nebezpečnými prechodmi pre chodcov, vreckármi a psími hovienkami.
Dôchodcovia
Špecialitou našich seniorov je nariekať neustále a nad všetkým. Zatiaľ čo v Alpách vidíte zdatných sedemdesiatnikov lyžovať sa, u nás rovnaká generácia tupo čumí na telenovely a umelo nastolené problémy implantuje do svojho života. Asi sa tiež vo svojom živote ocitneme vo fáze, že budeme hovoriť o starých dobrých časoch, ale dúfam, že to nebudeme hovoriť osem krát za hodinu. Naši dôchodcovia, bohužiaľ, vyrastali v dobe, keď bol na všetko nárok a teraz sa čudujú, že im na ich nároky každý kašle. Zostal im nárok nenávistne huhlať, ale rozhodne nemajú nárok otravovať tým okolie.
Čivavy a podobná háveď
Mávajú postavenie urodzeného šľachtica a ich pánkovia sú z nich celí poprdení. A oni sami zamorujú svojou existenciou svet. Prítomnosť toľkých priblblých plemien je v rozpore s evolúciou a raz sa nám to môže pekne vypomstiť. Zatiaľ nemáme informáciou, že by nejaký bastard zdedil zámok, ale keď si nejaká politická strana uvedomí silu voličskej základne z radov psíčkarov, iste sa dočkáme i väčších zverstiev ako je iba možnosť prepisovať majetok na zvieratá.
Bruselskí úradníci
Mohli by ste si myslieť, že najhoršia bola byrokracia za Rakúska – Uhorska. Nebola. V parlamente EÚ sedí nadbytok veľmi dobre platených ľudí, ktorí nemajú nič iného na práci, ako vymýšľať rôzne vyhlášky, ustanovovať komisie a vyhlasovať obmedzenia. Pokiaľ sme neprišli do kontaktu s EP, nikdy by nás nenapadlo stanovovať výmeru hrozna na jedného obyvateľa. Čím viac členských krajín, tým viac poslancov a tým viac...
Príliš dokonalí vodiči
Poznáte to. Prehľadná cesta, na nej kolóna, čo uháňa šesťdesiatkou. Keď sa pozriete na začiatok kolóny, vidíte naleštený favoriť za volantom spokojný dedko v klobúku. Ide tak, aby bezpečne došiel. A čo, kurva, my všetci ostatní, ktorí sme tým pádom odsúdení cestovať ako on? Jednému odrazu rupnú nervy a začína predbiehacie šialenstvo. Dopravní policajti potom v správach mudrujú o hazardnej jazde nezodpovedných vodičov, a nemyslia pri tom dedka v klobúku. Každý z nás občas musí ísť pomaly (raňajkujeme, telefonujeme, zaväzujeme si šnúrky, balíme babu vedľa), ale to sa snažíme ísť čo najviac popri kraji. Ale notorickí dbalci predpisov sú si takí istí sami sebou, že by sme ich najradšej nakopali do výfuku.
Ekológovia
Z ekologických protestov je dnes celkom slušný biznis. Títo ľudia sa nemusia starať o svoju pracovnú náplň, lebo protestovať sa dá vlastne proti všetkému. To, že iné kážu a iné naozaj robia, to je v ich prípade dostatočne známe, takže sem ich zaraďujeme vlastne iba proforma.
... na dnes tieto príbehy, ostáva toho tak ešte na dve - tri pokračovania. Ešte vás to baví? Jebalpsa už ani veľmi nie, ale keď som s tým už začal...
04 novembra 2008
Všetci, čo nás serú (I.)
Minulý týždeň som bol v Prahe. Ako si tak cestujem autom, počujem v rádiu reklamu, aspoň tisíc krát, na časopis Esquire. Pre muža, ktorý už vie, čo chce. Ním síce nie som, ale neodolal som. Možno ním som a teraz to zistím. Nestalo sa. Noviny som si kúpil, pozrel, a zistil som, že môj život bez nich nebol nijako chudobnejší ako s nimi. Nevadí, aspoň do budúcnosti budem šetriť CZK 65 za nové čísla.
Ale, každopádne, jeden čitateľný článok tam bol. Mal názov "Všichni, kteří vás s....". My vieme svoje a môžeme to napísať. Serú. Myslím, že článok by sa čitateľom jebalpsa.com páčil, tak z neho vyberám (a skrátene a upravene prinášam) najzaujímavejšie časti. Kvôli korektnosti: čerpám z magazínu Esquire, české vydanie, číslo říjen 2008, teda sú to jeho autorské práva aj názory.
Českí a slovenskí rapperi
"Hele, kámo, já jsem sise bílej, ale duší, tou jsem černej, je ti to jasný?!" No jasné, každý chce byť ako Eminem. Nevadí, že jeho geto sa volá Dolné Úholičky, nevychovala ho ulica, ale chodil na krúžky, s kamošmi chodí do solária doháňať farbu, zaručene negerské šaty z Číny kupuje na trhovisku a zlato nahradzuje leštenou mosadzou. Vôbec nevadí, že namiesto koksu sa v partii šnupe perník a geto car je ojazdená stodvadsiadka. Hlavná je predsa magická 23-ka na hlave, rovný šilt a drsný výraz. Ale je to lepšie, ako napodobňovať Elvisa. Azda ich to časom prejde.
Nespoľahliví remeselníci
Tiež už dva roky čakáte na Ferka, kedy konečne opraví tú vodu? A keď príde, prvá otázka, ktorú dá bude: "Ktorý prasiak (povie "kokot", ale to sa do časopisu nehodí, poznámka JP.com) to tu predo mnou robil?" Potom sa chopí náradia a posere všetko, čo bolo doteraz funkčné. Keď mu zaplatíte (!) a to vrátane zálohy na ďalších sto rokov, zmizne a už ho nikdy neuvidíte. Povoláte teda Jožka, ktorý príde pol roka po sľúbenom termíne, a celá situácia sa zopakuje... (inak, pozri starší článok na jebalpsovi.com)
Poisťovne
To je taká srandovná inštitúcia. Keď podpisujete zmluvu, máte na duši dobrý pocit, že ste sa práve opevnili na celý zvyšok života pred všetkými nástrahami. Ale potom predsa len nejaký zádrhel prenikne až do vášho života a vy sa začnete zoznamovať s obrovským množstvom výnimiek, vnútorných predpisov a ustanovení, o ktorých ste do tej doby nemali ani tušenia a ktoré vám oznámia, že vám poisťovňa vyplatí veľké hovno. A zrušiť poistku? Iste, ale pod značnou sankciou. Ostáva vám niekomu rozbiť hubu alebo podplatiť likvidátora. To druhé je výhodnejšie.
Náckovia
Táto spoločenská lúza si o sebe paradoxne myslí, že je spoločnenskou elitou. Považuje sa za výkvet evolúcie a budúcnosť ľudskej rasy. Pretože priemerná holá lebka skrýva asi toľko inteligencie ako bicepsový sval, niet sa ani čomu diviť. Absurdita počinov neonacistov vyniká hlavne pri vedomí faktu, že v plánoch ich vyzývaného mŕtveho vodcu mala dnes ich generácia otročiť ako negramotná pracovná sila na Ďalekom východe. I keď práve v tomto prípade by to nebola žiadna škoda.
(Českí) poslanci
Ani po 20 rokoch sa nedá povedať, že by politici boli ľudia, ktorí si dokážu udržať nejakú úroveň. Pre mnohých zúfalcov je parlament poslednou možnosťou, ako zarobiť nejaké peniaze a udržať si vlastnú dôležitosť. Podľa toho vypadá politická scéna. Voči verejnosti prijímajú politici vďačne úlohu gašparkov, ktorí prostredníctvom médií bavia plebs a smerom dnu sa trhajú ako psi o lukratívne kšefty a zhromažďujú čo najviac bodov, aby boli zaujímaví i potom, čo sa vrátia do života.
Vodiči s prominentnými EČ
Nie je hanba mať poriadne auto. Je hanba prišróbovať si naň "prominentnú" značku. Napriek tomu, že si zrejme majitelia takých značiek myslia opak, niet väčšieho dôkazu, že majiteľ takého auta je samoľúby trtko. Zakladať si na registračnom čísle je zhovädilý spôsob ako dať svetu najavo, že za volantom sedí hlupák, ktorý nedostatočnú veľkosť penisu doháňa "zaujímavou" radou čísel.
Metrosexuáli
Isto, dodržiavať hygienu a dobre sa obliekať je správne. Ale všetko má svoje hranice. To, že šaty robia človeka platí v tomto prípade bezo zbytku. Čo sa dá očakávať od muža, ktorý si navlečie bokovky, košeľu si žartovne zastrčí iba tak halabala za opasok a celé to korunuje veselou kravatou? Iba to, že bude pri chôdzi krútiť zadkom ako nadržaná fena, smiať sa vlastným vtipom, plácať kolegov po ramene a oslovovať ich "zlatíčko".
Energetici
Sme na nich všetci závislí. Tú závislosť u nás vypestovala konzumná spoločnosť a firmy, ktoré sa vyhrievajú na vrchole tohto biznisu. Reč je o energetických firmách, ktoré z nás žmýkajú každoročne viac peňazí podľa úmery - čím výššie zisky, tým vyššie poplatky. Aj keby nastala situácia, že budete chcieť žiť v dome bez všetkých tých prípojok (akože sa to nikdy nestane, pretože ako by sme potom mohli bravzovať v noci po pornostránkach vo vykúrenej komnate s dostatkom pitia poruke), súčasná legislatíva vám to nedovolí. Pod rôznymi zámienkami vás núti napojiť sa na všetkých - elektrinu, vodu, plyn, kanalizáciu, internet, a keď to už máte, tak si nakúpiť čo najviac prístrojov, ktoré tu energiu žerú. Jasne, mohli by ste byť nastvaní na seba, ale takto je to jednoduchšie.
A Esquire pokračuje ďalšími - windows, futbaloví fanúšikovia, Richard Krejčo, české filmy, atď., ale o tom v ďalšom pokračovaní na jebalpsovi.com onedlho.
Ale, každopádne, jeden čitateľný článok tam bol. Mal názov "Všichni, kteří vás s....". My vieme svoje a môžeme to napísať. Serú. Myslím, že článok by sa čitateľom jebalpsa.com páčil, tak z neho vyberám (a skrátene a upravene prinášam) najzaujímavejšie časti. Kvôli korektnosti: čerpám z magazínu Esquire, české vydanie, číslo říjen 2008, teda sú to jeho autorské práva aj názory.
Českí a slovenskí rapperi
"Hele, kámo, já jsem sise bílej, ale duší, tou jsem černej, je ti to jasný?!" No jasné, každý chce byť ako Eminem. Nevadí, že jeho geto sa volá Dolné Úholičky, nevychovala ho ulica, ale chodil na krúžky, s kamošmi chodí do solária doháňať farbu, zaručene negerské šaty z Číny kupuje na trhovisku a zlato nahradzuje leštenou mosadzou. Vôbec nevadí, že namiesto koksu sa v partii šnupe perník a geto car je ojazdená stodvadsiadka. Hlavná je predsa magická 23-ka na hlave, rovný šilt a drsný výraz. Ale je to lepšie, ako napodobňovať Elvisa. Azda ich to časom prejde.
Nespoľahliví remeselníci
Tiež už dva roky čakáte na Ferka, kedy konečne opraví tú vodu? A keď príde, prvá otázka, ktorú dá bude: "Ktorý prasiak (povie "kokot", ale to sa do časopisu nehodí, poznámka JP.com) to tu predo mnou robil?" Potom sa chopí náradia a posere všetko, čo bolo doteraz funkčné. Keď mu zaplatíte (!) a to vrátane zálohy na ďalších sto rokov, zmizne a už ho nikdy neuvidíte. Povoláte teda Jožka, ktorý príde pol roka po sľúbenom termíne, a celá situácia sa zopakuje... (inak, pozri starší článok na jebalpsovi.com)
Poisťovne
To je taká srandovná inštitúcia. Keď podpisujete zmluvu, máte na duši dobrý pocit, že ste sa práve opevnili na celý zvyšok života pred všetkými nástrahami. Ale potom predsa len nejaký zádrhel prenikne až do vášho života a vy sa začnete zoznamovať s obrovským množstvom výnimiek, vnútorných predpisov a ustanovení, o ktorých ste do tej doby nemali ani tušenia a ktoré vám oznámia, že vám poisťovňa vyplatí veľké hovno. A zrušiť poistku? Iste, ale pod značnou sankciou. Ostáva vám niekomu rozbiť hubu alebo podplatiť likvidátora. To druhé je výhodnejšie.
Náckovia
Táto spoločenská lúza si o sebe paradoxne myslí, že je spoločnenskou elitou. Považuje sa za výkvet evolúcie a budúcnosť ľudskej rasy. Pretože priemerná holá lebka skrýva asi toľko inteligencie ako bicepsový sval, niet sa ani čomu diviť. Absurdita počinov neonacistov vyniká hlavne pri vedomí faktu, že v plánoch ich vyzývaného mŕtveho vodcu mala dnes ich generácia otročiť ako negramotná pracovná sila na Ďalekom východe. I keď práve v tomto prípade by to nebola žiadna škoda.
(Českí) poslanci
Ani po 20 rokoch sa nedá povedať, že by politici boli ľudia, ktorí si dokážu udržať nejakú úroveň. Pre mnohých zúfalcov je parlament poslednou možnosťou, ako zarobiť nejaké peniaze a udržať si vlastnú dôležitosť. Podľa toho vypadá politická scéna. Voči verejnosti prijímajú politici vďačne úlohu gašparkov, ktorí prostredníctvom médií bavia plebs a smerom dnu sa trhajú ako psi o lukratívne kšefty a zhromažďujú čo najviac bodov, aby boli zaujímaví i potom, čo sa vrátia do života.
Vodiči s prominentnými EČ
Nie je hanba mať poriadne auto. Je hanba prišróbovať si naň "prominentnú" značku. Napriek tomu, že si zrejme majitelia takých značiek myslia opak, niet väčšieho dôkazu, že majiteľ takého auta je samoľúby trtko. Zakladať si na registračnom čísle je zhovädilý spôsob ako dať svetu najavo, že za volantom sedí hlupák, ktorý nedostatočnú veľkosť penisu doháňa "zaujímavou" radou čísel.
Metrosexuáli
Isto, dodržiavať hygienu a dobre sa obliekať je správne. Ale všetko má svoje hranice. To, že šaty robia človeka platí v tomto prípade bezo zbytku. Čo sa dá očakávať od muža, ktorý si navlečie bokovky, košeľu si žartovne zastrčí iba tak halabala za opasok a celé to korunuje veselou kravatou? Iba to, že bude pri chôdzi krútiť zadkom ako nadržaná fena, smiať sa vlastným vtipom, plácať kolegov po ramene a oslovovať ich "zlatíčko".
Energetici
Sme na nich všetci závislí. Tú závislosť u nás vypestovala konzumná spoločnosť a firmy, ktoré sa vyhrievajú na vrchole tohto biznisu. Reč je o energetických firmách, ktoré z nás žmýkajú každoročne viac peňazí podľa úmery - čím výššie zisky, tým vyššie poplatky. Aj keby nastala situácia, že budete chcieť žiť v dome bez všetkých tých prípojok (akože sa to nikdy nestane, pretože ako by sme potom mohli bravzovať v noci po pornostránkach vo vykúrenej komnate s dostatkom pitia poruke), súčasná legislatíva vám to nedovolí. Pod rôznymi zámienkami vás núti napojiť sa na všetkých - elektrinu, vodu, plyn, kanalizáciu, internet, a keď to už máte, tak si nakúpiť čo najviac prístrojov, ktoré tu energiu žerú. Jasne, mohli by ste byť nastvaní na seba, ale takto je to jednoduchšie.
A Esquire pokračuje ďalšími - windows, futbaloví fanúšikovia, Richard Krejčo, české filmy, atď., ale o tom v ďalšom pokračovaní na jebalpsovi.com onedlho.
29 októbra 2008
Idioti, etc.
Bože, veď ja viem, že toto ste už určite videli, ale fakt si myslíte, že by to malo chýbať na jebalpsovi.com?! Je jednoducho excelentný náš vedúci predstaviteľ strany a štátu. I keď zverejňovať takéto príspevky je lacné, stále musím opakovať Fučíkovo: "Lidé, bděte!" Kurva, ale vážne to myslím!
Pán premiér: keď sme boli deti, ale fakt deti, hlúpučké malé deti, a málo sme vedeli, strašne sme boli očarení značkou elektroniky JVC. My, kokotkovia malí, sme to čítali "džííí vííí síí". Až keď sme dorástli a začali sme študovať angličtinu, všimli sme si, že obdivujeme nesprávnu značku. Správna značka je predsa "džej vííí síí", nie GVC. Rovnako, ako správny názov tej firmy, ktorú spomínate nie je G&T. To vám nepovedali? Fakt, je to pravda. Ale veď keď sa rúbe les, lietajú triesky a volič nejaký rozdiel medzi G a J nepociťuje.
PS: Fakt vám Dzurinda osral hajzle? Potom chápem tú zlosť. U nás vo firme minule nejaký zmrd zle spláchol, skoro som sa dogrcal. Toto fakt chápem!
PPS: Jeden z "idiotov" sa ozval :-)
Pán premiér: keď sme boli deti, ale fakt deti, hlúpučké malé deti, a málo sme vedeli, strašne sme boli očarení značkou elektroniky JVC. My, kokotkovia malí, sme to čítali "džííí vííí síí". Až keď sme dorástli a začali sme študovať angličtinu, všimli sme si, že obdivujeme nesprávnu značku. Správna značka je predsa "džej vííí síí", nie GVC. Rovnako, ako správny názov tej firmy, ktorú spomínate nie je G&T. To vám nepovedali? Fakt, je to pravda. Ale veď keď sa rúbe les, lietajú triesky a volič nejaký rozdiel medzi G a J nepociťuje.
PS: Fakt vám Dzurinda osral hajzle? Potom chápem tú zlosť. U nás vo firme minule nejaký zmrd zle spláchol, skoro som sa dogrcal. Toto fakt chápem!
PPS: Jeden z "idiotov" sa ozval :-)
27 októbra 2008
Jazdíš ako blázon! (I.)
Na Slovensku bolo vlani cca 250.000 psychiatrických pacientov liečených ambulantne. K tomu nepodstatných cca 3.000 hospitalizovaných. Keď odpočítame deti a usúdime, že pracujeme so vzorkou cca 4.000.000 Slovákov a príslušníkov národnostných menšín, aby sme nikoho neurazili, dostávame sa k štatistickému vyjadreniu tohto problému - cca 6% bláznov, psychopatov, narušených, fobických, schizofrénych, manio-depresívnych, či osobnostne - poruchových Slovákov a príslušníkov národnostných menšín. Predpokladáme homogénnu skupinu, takže rovnako sa nám týchto 6% objaví aj na vzorke držiteľov vodičákov či účastníkov cestnej premávky. Čo znamená 6% v praxi? Netreba mať vysokú školu na to, aby bolo jasné, že je to každý 17-ty vodič naokolo! Takže sa ráno na križovatke pozrite okolo seba. Ak je tam viac ako 20 áut, je to naisto! A keď nie, tak tiež! Kľudne skríknite: "Jazdíš ako blázon!"
09 októbra 2008
Szlovák über všetkých!
Pozeráme, počúvame, ideme sa biť s Maďarmi. Ach. Opäť tá istá pesnička. Tak fajn. Spomenul som si na jeden článok Lukáša K., ktorý napísal dávno pre station.sk. Tu to bolo.
A takto to bolo.
Asimilačné schopnosti Slovákov
Lukáš Krivošík
Jeden vtip hovorí, že keby sa na južné Slovensko presťahoval milión Číňanov, tak za pár rokov je tam o jeden milión Maďarov viac. Z inej notoricky známej anekdoty sa zase dozvedáme, že Slovák už po pár týždňoch v Prahe „mluví“.
Skrytá pointa oboch zažitých klišé spočíva v údajnej ľahkej prispôsobivosti Slovákov voči akémukoľvek cudziemu prostrediu, kým Maďarov, naopak, považujeme za rodených asimilátorov. Poniektorí Slováci majú dodnes fóbiu z toho, že nám južný sused ukradne Žitný ostrov. Historické a súčasné fakty však hovoria inou rečou.
Je pravda, že Maďari sa v priebehu uplynulých 150 rokov rozmnožovali skôr pohlcovaním iných národností ako prirodzenou cestou. No vždy išlo o asimiláciu riadenú zhora. Vláda v Budapešti proste vnútila všetkým maďarské školy, kým vzdelávacie inštitúcie iných etník sa úradne obmedzili. Nejde len o prípad Uhorska. Takúto politiku robilo Maďarsko na svojom území aj po roku 1920. Vlastne až po páde totality, keď už boli národnostné menšiny spoľahlivo zdecimované, sa im poskytli veľkorysé práva.
Napriek tomu všetkému sa na nás Maďari nechytajú. Najšikovnejšími asimilátormi sú totiž Slováci! Pre niekoho to môže znieť ako paradox, ale boli sme nimi už v starom Uhorsku, v desaťročiach, ktoré predchádzali maďarizačnému besneniu. Vo vzťahu k našim Maďarom sme nimi aj dnes. A ide o prirodzenú, nie centrálne riadenú asimiláciu.
Najlepší liek na iredentu? Buďme bohatší ako Maďarsko!
Pred pár rokmi vyšla u nás kniha dvoch historikov, Jána Tibenského a Viery Urbancovej, Slovensko očami Európy: 900 – 1850. Ide o zaujímavé čítanie o tom, ako nás a našu krajinu videli cudzí návštevníci v rozmedzí takmer tisíc rokov. Aj napriek nie práve privilegovanému postaveniu Slovákov v súdobom Uhorsku vyzdvihujú cudzí pozorovatelia neuveriteľnú pôrodnosť našich ľudí a ich schopnosť prirodzenou cestou asimilovať dokonca Maďarov a Nemcov.
Napríklad profesor evanjelického lýcea v Kežmarku, Martin Schwartner, opisuje vo svojej Štatistike uhorského kráľovstva z roku 1798 Slovákov ako expanzívnu národnosť, ktorá napriek istému útlaku pohlcuje aj ďalšie etniká. Územiu severného Uhorska, obývanému Slovákmi (on mu hovorí „Slowakenland“), predpovedá sľubnú budúcnosť. Pre nízke výnosy pôdy a silné remeslá je práve táto oblasť predurčená na vznik manufaktúr a priemyslu.
Slovensko sa ešte do zániku spoločnej monarchie skutočne stalo popri Budapešti najpriemyselnejšou časťou Uhorska, aj keď jeho industrializácia ani zďaleka nebola ukončená. Neskôr, v 90. rokoch 20. storočia, získalo Maďarsko oproti Slovensku hospodársky náskok. To preto, že kým južný sused mal reformátora Bokrosa, my sme mali vo vláde Mečiara, Ľuptáka a Slotu.
Tento rok sme však Maďarov v HDP na hlavu predbehli a ak to Fico nepokazí, necháme ich v rámci V4 za nami natrvalo. Slovenskí nacionalisti, ktorí sa v noci prebúdzajú v strachu z odtrhnutia južného územia, si neuvedomujú, že rastúce bohatstvo Slovenska môže z dlhodobého hľadiska kompenzovať fakt, že Maďarsko je dvakrát väčšie.
Kým v uplynulých rokoch sa Maďari v Maďarsku pozerali na svojich súkmeňovcov z južného Slovenska tak trochu s dešpektom, dnes je to naopak. Zvrat vývoja na Slovensku počas ôsmich rokov Dzurindových vlád a najmä závideniahodné reformy naplnili pocitom hrdosti aj našich maďarských spoluobčanov. Koniec koncov, bez podpory ich politickej strany by ich uskutočnenie nebolo možné.
Jeden maďarský známy ma v tomto zmysle upozornil na príklad v Budapešti narodenej Maďarky, ktorá v jednej maďarskej reality show vyhlásila, že už tri roky žije v Bratislave a nemieni sa zo Slovenska vrátiť. Najlepším liekom na iredentu je teda vysoká životná úroveň. Kto by sa chcel odtrhnúť od lepšieho a pripojiť sa k horšiemu?
Prirodzené pohlcovanie Nemcov a Maďarov Slovákmi
V roku 1809 potvrdzuje životaschopnosť Slovákov aj bratislavský rodák Ján Demian, ktorému v Paríži vychádza štatistické dielo Tableau géographique et politique de Hongerie. Píše v ňom, že ak sa Slováci usadia medzi Maďarmi alebo Nemcami, v tretej-štvrtej generácii ich asimilujú:
„O skutočných účinkoch tohto sa možno presvedčiť v stoliciach Gemerskej, Spišskej, Šarišskej, Boršodskej a Abovskej, kde sa počet Slovákov podivuhodne zväčšil. Vo všetkých hornatých oblastiach Gemera, kde v 14. storočí boli iba Nemci, sú dnes s výnimkou mesta Dobšinej iba Slováci. Možno sa stretnúť s celými oblasťami, mestečkami a mestami, ktoré pred dvomi storočiami obývali iba Nemci a Maďari, a dnes sú tam iba Slováci.“
Francúz Francois Sulpise Beudant (1787 – 1850) vo svojom cestopise Mineralogická a geologická cesta do Uhorska v roku 1818 píše: „Všade, kde sa Slováci medzi Maďarmi alebo Nemcami usadia, tí čoskoro prestanú prosperovať, strácajú svoj jazyk, poslovenčia sa, úplne zhasnú.“ Beudant si potom osobitne všíma pohlcovanie potomkov saských kolonistov – baníkov v oblasti stredného Slovenska.
Albrecht Wilhelm von Sydow (1799 – 1867) bol dôstojníkom pruskej armády a v roku 1830 vydal v Berlíne zápisky zo svojich ciest po Karpatoch a južnom Poľsku. Analyzuje všetky uhorské národnosti a o našich predkoch píše: „Slováci sú silní, pekní a veselí ľudia. (...) Beda maďarským alebo nemeckým dedinám, ak sa tam zahniezdia Slováci. Alebo si vás získajú (priženia sa), alebo vás vytlačia.“
Slovenská demografická expanzia – príčina maďarizácie?
Všetky tieto svedectvá z konca 18. a začiatku 19. storočia stavajú naše zažité predstavy o nás samotných do nového svetla. Je možné, že centrálne riadená maďarizácia, typická najmä pre druhú polovicu 19. storočia, bola inšpirovaná práve takýmito správami.
Bola to éra romantizmu a národného obrodenia. Maďarské elity si počas rozpadu stáročných stavovských štruktúr najskôr uvedomili sami seba ako národ v etnickom zmysle a potom s hrôzou rozpoznali perspektívu budúcnosti, v ktorej by boli len menšinou vo vlastnom štáte. Nebolo to len o vyššej pôrodnosti Slovákov, ale aj o ďalších slovanských národoch Uhorska. Tým nechcem ospravedlňovať maďarizáciu. Len vysvetliť jej príčinu.
Aj keď slovenskí nacionalisti trpia rôznymi komplexmi národnej menejcennosti, existujú znaky, že etnická priebojnosť Slovákov stále žije. Stačí si spomenúť na správy o tom, ako Slováci vykupujú nehnuteľnosti v obciach na maďarskej a rakúskej strane hraníc. Alebo prípady z Českej republiky, kde ktorýsi jazykovedec vyslovil obavu z prenikania slovakizmov do češtiny. Čo je dosť zvláštny fenomén, keďže doteraz sme boli navyknutí na informácie o klesajúcej znalosti slovenčiny u našich západných susedov.
Maďarov ubúda
Asi najvýraznejší dôkaz životaschopnosti slovenského „plemena“ je slovakizácia južného Slovenska. Keď bolo po prvej svetovej vojne toto územie pričlenené k ČSR, tak išlo skoro o súvislý pás obývaný Maďarmi. V Bratislave nežilo vtedy ani desať percent Slovákov. Ľudia na východnom Slovensku tiež poriadne nevedeli, čí vlastne sú. Za tých osemdesiat rokov sa v tomto smere veľa zmenilo. Na juh sa sťahovali nielen vojaci a úradníci, ale aj roľníci z málo úrodných severských oblastí.
Slovakizácia juhu je najzreteľnejšia v mestách. Kde pred pár desaťročiami bola ešte maďarská väčšina, tam dnes dominujú Slováci. Počet Maďarov u nás klesá aj v absolútnych číslach. Medzi rokmi 1991 až 2001 ich ubudlo až 40-tisíc. V troch desiatkach obcí dokonca klesol počet obyvateľov maďarskej národnosti pod hranicu 20 %, ktorá umožňuje využívanie menšinového jazyka. Na vine sú odchody za štúdiom, prácou a kariérou do Maďarska, ale aj prirodzená asimilácia.
Tá sa deje najmä cez zmiešané manželstvá. Deti slovensko-maďarských párov väčšinou identitu nemajú úplne vyjasnenú, ale skutočnosť, že žijú na Slovensku, má svoju váhu. Ich vlastné deti sa už väčšinou hlásia k slovenskej národnosti a po maďarsky možno už ani nerozumejú. Takáto prirodzená asimilácia by nemala byť štátnou mocou ani urýchľovaná, ani by sa jej nemalo brániť. Ide o prirodzené procesy, ktoré sa dejú vždy a všade.
Útoky z prostredia SNS proti vydržaným menšinovým právam môžu tento vývoj jedine pokaziť. V jednej Ezopovej bájke kráča po lese pútnik a Slnko s Vetrom chcú vedieť, kto skôr donúti pocestného, aby si vyzliekol kabát. Najskôr príde na rad Vietor, ktorý fúka, fúka, ale jediné, čo dosiahne, je, že si pútnik kabát ešte viac pritláča k telu. Naproti tomu, keď naplno zasvieti Slnko, pocestný sa po chvíli vyzlečie aj z vlastnej vôle.
Pokiaľ ide o riešenie otázky maďarskej menšiny, naši primitívni nacionalisti sa snažia o prístup Vetra. My ostatní by sme sa mali snažiť o prístup Slnka.
A takto to bolo.
Asimilačné schopnosti Slovákov
Lukáš Krivošík
Jeden vtip hovorí, že keby sa na južné Slovensko presťahoval milión Číňanov, tak za pár rokov je tam o jeden milión Maďarov viac. Z inej notoricky známej anekdoty sa zase dozvedáme, že Slovák už po pár týždňoch v Prahe „mluví“.
Skrytá pointa oboch zažitých klišé spočíva v údajnej ľahkej prispôsobivosti Slovákov voči akémukoľvek cudziemu prostrediu, kým Maďarov, naopak, považujeme za rodených asimilátorov. Poniektorí Slováci majú dodnes fóbiu z toho, že nám južný sused ukradne Žitný ostrov. Historické a súčasné fakty však hovoria inou rečou.
Je pravda, že Maďari sa v priebehu uplynulých 150 rokov rozmnožovali skôr pohlcovaním iných národností ako prirodzenou cestou. No vždy išlo o asimiláciu riadenú zhora. Vláda v Budapešti proste vnútila všetkým maďarské školy, kým vzdelávacie inštitúcie iných etník sa úradne obmedzili. Nejde len o prípad Uhorska. Takúto politiku robilo Maďarsko na svojom území aj po roku 1920. Vlastne až po páde totality, keď už boli národnostné menšiny spoľahlivo zdecimované, sa im poskytli veľkorysé práva.
Napriek tomu všetkému sa na nás Maďari nechytajú. Najšikovnejšími asimilátormi sú totiž Slováci! Pre niekoho to môže znieť ako paradox, ale boli sme nimi už v starom Uhorsku, v desaťročiach, ktoré predchádzali maďarizačnému besneniu. Vo vzťahu k našim Maďarom sme nimi aj dnes. A ide o prirodzenú, nie centrálne riadenú asimiláciu.
Najlepší liek na iredentu? Buďme bohatší ako Maďarsko!
Pred pár rokmi vyšla u nás kniha dvoch historikov, Jána Tibenského a Viery Urbancovej, Slovensko očami Európy: 900 – 1850. Ide o zaujímavé čítanie o tom, ako nás a našu krajinu videli cudzí návštevníci v rozmedzí takmer tisíc rokov. Aj napriek nie práve privilegovanému postaveniu Slovákov v súdobom Uhorsku vyzdvihujú cudzí pozorovatelia neuveriteľnú pôrodnosť našich ľudí a ich schopnosť prirodzenou cestou asimilovať dokonca Maďarov a Nemcov.
Napríklad profesor evanjelického lýcea v Kežmarku, Martin Schwartner, opisuje vo svojej Štatistike uhorského kráľovstva z roku 1798 Slovákov ako expanzívnu národnosť, ktorá napriek istému útlaku pohlcuje aj ďalšie etniká. Územiu severného Uhorska, obývanému Slovákmi (on mu hovorí „Slowakenland“), predpovedá sľubnú budúcnosť. Pre nízke výnosy pôdy a silné remeslá je práve táto oblasť predurčená na vznik manufaktúr a priemyslu.
Slovensko sa ešte do zániku spoločnej monarchie skutočne stalo popri Budapešti najpriemyselnejšou časťou Uhorska, aj keď jeho industrializácia ani zďaleka nebola ukončená. Neskôr, v 90. rokoch 20. storočia, získalo Maďarsko oproti Slovensku hospodársky náskok. To preto, že kým južný sused mal reformátora Bokrosa, my sme mali vo vláde Mečiara, Ľuptáka a Slotu.
Tento rok sme však Maďarov v HDP na hlavu predbehli a ak to Fico nepokazí, necháme ich v rámci V4 za nami natrvalo. Slovenskí nacionalisti, ktorí sa v noci prebúdzajú v strachu z odtrhnutia južného územia, si neuvedomujú, že rastúce bohatstvo Slovenska môže z dlhodobého hľadiska kompenzovať fakt, že Maďarsko je dvakrát väčšie.
Kým v uplynulých rokoch sa Maďari v Maďarsku pozerali na svojich súkmeňovcov z južného Slovenska tak trochu s dešpektom, dnes je to naopak. Zvrat vývoja na Slovensku počas ôsmich rokov Dzurindových vlád a najmä závideniahodné reformy naplnili pocitom hrdosti aj našich maďarských spoluobčanov. Koniec koncov, bez podpory ich politickej strany by ich uskutočnenie nebolo možné.
Jeden maďarský známy ma v tomto zmysle upozornil na príklad v Budapešti narodenej Maďarky, ktorá v jednej maďarskej reality show vyhlásila, že už tri roky žije v Bratislave a nemieni sa zo Slovenska vrátiť. Najlepším liekom na iredentu je teda vysoká životná úroveň. Kto by sa chcel odtrhnúť od lepšieho a pripojiť sa k horšiemu?
Prirodzené pohlcovanie Nemcov a Maďarov Slovákmi
V roku 1809 potvrdzuje životaschopnosť Slovákov aj bratislavský rodák Ján Demian, ktorému v Paríži vychádza štatistické dielo Tableau géographique et politique de Hongerie. Píše v ňom, že ak sa Slováci usadia medzi Maďarmi alebo Nemcami, v tretej-štvrtej generácii ich asimilujú:
„O skutočných účinkoch tohto sa možno presvedčiť v stoliciach Gemerskej, Spišskej, Šarišskej, Boršodskej a Abovskej, kde sa počet Slovákov podivuhodne zväčšil. Vo všetkých hornatých oblastiach Gemera, kde v 14. storočí boli iba Nemci, sú dnes s výnimkou mesta Dobšinej iba Slováci. Možno sa stretnúť s celými oblasťami, mestečkami a mestami, ktoré pred dvomi storočiami obývali iba Nemci a Maďari, a dnes sú tam iba Slováci.“
Francúz Francois Sulpise Beudant (1787 – 1850) vo svojom cestopise Mineralogická a geologická cesta do Uhorska v roku 1818 píše: „Všade, kde sa Slováci medzi Maďarmi alebo Nemcami usadia, tí čoskoro prestanú prosperovať, strácajú svoj jazyk, poslovenčia sa, úplne zhasnú.“ Beudant si potom osobitne všíma pohlcovanie potomkov saských kolonistov – baníkov v oblasti stredného Slovenska.
Albrecht Wilhelm von Sydow (1799 – 1867) bol dôstojníkom pruskej armády a v roku 1830 vydal v Berlíne zápisky zo svojich ciest po Karpatoch a južnom Poľsku. Analyzuje všetky uhorské národnosti a o našich predkoch píše: „Slováci sú silní, pekní a veselí ľudia. (...) Beda maďarským alebo nemeckým dedinám, ak sa tam zahniezdia Slováci. Alebo si vás získajú (priženia sa), alebo vás vytlačia.“
Slovenská demografická expanzia – príčina maďarizácie?
Všetky tieto svedectvá z konca 18. a začiatku 19. storočia stavajú naše zažité predstavy o nás samotných do nového svetla. Je možné, že centrálne riadená maďarizácia, typická najmä pre druhú polovicu 19. storočia, bola inšpirovaná práve takýmito správami.
Bola to éra romantizmu a národného obrodenia. Maďarské elity si počas rozpadu stáročných stavovských štruktúr najskôr uvedomili sami seba ako národ v etnickom zmysle a potom s hrôzou rozpoznali perspektívu budúcnosti, v ktorej by boli len menšinou vo vlastnom štáte. Nebolo to len o vyššej pôrodnosti Slovákov, ale aj o ďalších slovanských národoch Uhorska. Tým nechcem ospravedlňovať maďarizáciu. Len vysvetliť jej príčinu.
Aj keď slovenskí nacionalisti trpia rôznymi komplexmi národnej menejcennosti, existujú znaky, že etnická priebojnosť Slovákov stále žije. Stačí si spomenúť na správy o tom, ako Slováci vykupujú nehnuteľnosti v obciach na maďarskej a rakúskej strane hraníc. Alebo prípady z Českej republiky, kde ktorýsi jazykovedec vyslovil obavu z prenikania slovakizmov do češtiny. Čo je dosť zvláštny fenomén, keďže doteraz sme boli navyknutí na informácie o klesajúcej znalosti slovenčiny u našich západných susedov.
Maďarov ubúda
Asi najvýraznejší dôkaz životaschopnosti slovenského „plemena“ je slovakizácia južného Slovenska. Keď bolo po prvej svetovej vojne toto územie pričlenené k ČSR, tak išlo skoro o súvislý pás obývaný Maďarmi. V Bratislave nežilo vtedy ani desať percent Slovákov. Ľudia na východnom Slovensku tiež poriadne nevedeli, čí vlastne sú. Za tých osemdesiat rokov sa v tomto smere veľa zmenilo. Na juh sa sťahovali nielen vojaci a úradníci, ale aj roľníci z málo úrodných severských oblastí.
Slovakizácia juhu je najzreteľnejšia v mestách. Kde pred pár desaťročiami bola ešte maďarská väčšina, tam dnes dominujú Slováci. Počet Maďarov u nás klesá aj v absolútnych číslach. Medzi rokmi 1991 až 2001 ich ubudlo až 40-tisíc. V troch desiatkach obcí dokonca klesol počet obyvateľov maďarskej národnosti pod hranicu 20 %, ktorá umožňuje využívanie menšinového jazyka. Na vine sú odchody za štúdiom, prácou a kariérou do Maďarska, ale aj prirodzená asimilácia.
Tá sa deje najmä cez zmiešané manželstvá. Deti slovensko-maďarských párov väčšinou identitu nemajú úplne vyjasnenú, ale skutočnosť, že žijú na Slovensku, má svoju váhu. Ich vlastné deti sa už väčšinou hlásia k slovenskej národnosti a po maďarsky možno už ani nerozumejú. Takáto prirodzená asimilácia by nemala byť štátnou mocou ani urýchľovaná, ani by sa jej nemalo brániť. Ide o prirodzené procesy, ktoré sa dejú vždy a všade.
Útoky z prostredia SNS proti vydržaným menšinovým právam môžu tento vývoj jedine pokaziť. V jednej Ezopovej bájke kráča po lese pútnik a Slnko s Vetrom chcú vedieť, kto skôr donúti pocestného, aby si vyzliekol kabát. Najskôr príde na rad Vietor, ktorý fúka, fúka, ale jediné, čo dosiahne, je, že si pútnik kabát ešte viac pritláča k telu. Naproti tomu, keď naplno zasvieti Slnko, pocestný sa po chvíli vyzlečie aj z vlastnej vôle.
Pokiaľ ide o riešenie otázky maďarskej menšiny, naši primitívni nacionalisti sa snažia o prístup Vetra. My ostatní by sme sa mali snažiť o prístup Slnka.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Príspevky
