Keď človek vo svojej štyridsiadke konečne dospeje, jedným zo znakov dospelosti je aj to, že začína chápať podstatu veci a vecí a je schopný prijať fakt, že čo sa nedá zmeniť, s tým sa je potrebné zmieriť.
Chvíľu mi pomáhal tento blog, kde som si mohol zakričať a uverejniť aj neuveriteľné veci, veď videá alebo výroky našich predsaviteľov strany, štátu a ľudu sú studnicou bez dna a hanby, ale život sa netočí iba okolo nich a iných primitívov, o výčinoch ktorých tiež občas píšem. Ale už som pochopil, že je to iba taký krik do vankúša. Nepomáha to, iba si zvyšujem svoj hnev. A umáram sa vecami, ktoré sú jednoducho nemenné.
A je to čas, kedy je potrebné investovať do seba, nájsť pokoj, lebo život je príliš krátky na to, aby ho rozumný jednotlivec strávil so sebe nerovnými, prípadne s ich trápeniami, ktoré sa snažia za každú cenu klásť na niekoho iného plecia.
Pre mňa takáto reinkarnácia napríklad znamená, že sa po stý krát začínam znova učiť jazyky, o ktorých som si myslel, že ich už ovládam, trávim tony času s mojimi úžasnými deťmi, i keď niekedy nám to neklape, ale o to viac sú úžasné. Dostávam sa konečne ku skvelým knihám, ktoré sa váľali dlho po policiach v celom dome, lebo vždy bolo nejake „potom“, nepočúvam rádio, nepozerám televízor, žiadne jojky a desmody. Bulvár nás zabíja, vie to aj Boris Filan, ktorý píše:
"Blíži sa koniec roka a s ním prichádzajú rôzne predpovede. Niektoré z nich sa týkajú budúcnosti Baraka Obamu, iné toho, že sme sa predsa len neučili v škole ruštinu zbytočne. Ja mám jednu predpoveď, ktorá je dlhodobá:
Pamätajte si!
Raz príde doba, keď sa vynoríme z tohoto šialenstva, ktoré nám teraz vzbĺklo v hlavách a budeme sa za seba strašne hanbiť. Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom a televíziám, ktoré sú žumpa plná zvratkov a výkalov.
Nebudeme chápať, ako bolo možné profitovať na chorobách a nešťastí našich blížnych. Nebudeme schopní vysvetliť našim deťom a vnukom, ako sme to dopustili. Budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupane sme to považovali za celebrity. Budeme sa hanbiť za dobu, keď boli denne na prvých stránkach nagelovaní pajáci a usmievavé opice, ktoré neznášali väčšie série orgazmov s tým istým partnerom. Budeme hovoriť, že na vine vtedy boli oni, akýsi neurčití oni, a tí budú medzi nami a budú ukazovať prstom na niekoho neexistujúceho.
Ale my sme spolupáchatelia tohoto hnusu, nie iba tí čo to píšu, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaborujeme tým, že to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme..."
Nie som dokonalý, ale zdokonaľujem sa, je to ale dlhá cesta a už dnes viem, že to do konca života nestihnem.
Nevadí: niektorí ani nikdy nezačali.
Príspevky
