Žili raz na dvore Pes a Mačka. Domáci sa o nich vzorne starali a život im pokojne plynul. Plynul by aj ďalej jednoducho, keby o ňom nezačali zvieratá filozofovať.
Pes raz tak bdelo strážil a hovorí si: "To je super, gazda mi dá nažrať, stará sa o mňa, chodí so mnou k zverolekárovi, môžem u neho na dvore zadarmo bývať - veď on musí byť Boh!"
Mačka sa vyvaľovala, olizovala, leňošila, sem tam sa poprechádzala po záhrade, a keďže nemala veľmi čo na práci, tak sa mačacím rozumom zamyslela: "To je super, gazda mi dá nažrať, stará sa o mňa, chodí so mnou k zverolekárovi, môžem u neho na dvore zadarmo bývať - bude to zrejme tým, že ja som Boh!"
A tak je to stále dokola. Nikdy nevieš, aká pravda platí. Ťažký život.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára