NotaBene

Dnes ráno na Račku som nestihol prejsť cez križovatku, lebo nímant na otrieskanej starej 120-tke mal iné povinnosti ako pohnúť sa na zelenú, lebo kupoval NotaBene od vysmiateho chlapíka v apartnej lyžiarskej červenej čiapočke Nike z roku 1972. No teda kupoval... Zavolal ho, dal mu dvacku a časopis nechcel. Hovorím si: "Ty chuj, keby si nerozdával dvacky, mohol si sa voziť vo fabii (aspoň)!" Ale možno je to duchovne založený dobrý človek, ktorý má síce v piči, že kvôli nemu stojí doprava, ale hlavne že koná dobro. Nič horšie, ako ľudia konajúci dobro, nie?

Nemám ten cirkus s NotaBene rád, nie som v tom ale sám.

V autorskej súťaži v magazíne Station.sk sa objavilo TU toto:

Autor textu: Jožo Ivanič

"Nekupujte NotaBene!"

NotaBene tak, ako ho poznáme dnes, začínalo niekoľko rokov dozadu takpovediac z ničoho - náklad bol mizerný, bezdomovci-predajcovia neochotní a nedôverčiví, úroveň článkov pod bodom mrazu (nieže by dnes bol jeho obsah nejaký extra duchapovznášajúci (a, pravdupovediac, pokiaľ v ňom budú uverejňovať svoje (inde neuverejniteľné) články redaktori typu Elena Akácsová, tak to lepšie ani nebude, na druhej strane, stále lepšie ako celý rad iných plátkov)), no časom sa nápad, prevzatý a osvedčený v nespočetnom množstve iných miest po svete, ujal, zákazníci si zvykli, rovnako bezdomovci a nekonečný kolobeh peňazí mohol začať.

Ako teda NotaBene poznáme dnes? Zamyslel sa niekto nad jeho negatívami? Uvedomil si niekto, ako NotaBene deformuje spoločnosť? Nenastal čas, kedy plusy boli prevážené na pomyselných váhach globálnej užitočnosti mínusmi?

Raketový rast
NotaBene, tak ako ho poznáme dnes, má neporovnateľne vyšší náklad ako na začiatku, tým pádom aj oveľa vyšší dosah na mysle ľudí - svojich čitateľov. Kedysi sa vypredal v priebehu niekoľkých dní, dnes ním predajcovia otravujú okoloidúcich až do vydania ďalšieho čísla, teda prakticky nonstop bez ohľadu na fakt, že väčšina záujemcov si ho kúpi u "svojich" predajcov hneď, ako je možné (určite by bolo zaujímavé sledovať prehľad predajnosti časopisu v priebehu mesiaca...)

Do hry vstupujú trhové princípy
So zvyšovaním nákladu očividne vstúpil do hry mimo sociálneho i ekonomický rozmer projektu. Vydavateľ Proti prúdu už dávne nefunguje na prapôvodne proklamovanej filozofii altruizmu, ale uplatňuje čisto trhové princípy - dnes napríklad predajcovia majú limity predaja – kto nepredá stanovený počet výtlačkov, je presunutý na miesto s menším limitom, a teda menším ziskom. Nie každý sa narodil s obchodníckym duchom, tobôž nie bezdomovec či zdravotne postihnutý roky týraný pocitom vlastnej zbytočnosti a straty sebadôvery, no ale keď nevie predávať, má smolu, skončí niekde na periférii s oveľa menšími predajmi = korunkami. (Mimochodom, oficiálne proklamovaný dôvod tohto kroku je rapídny nárast počtu predajcov a zdanlivý pocit rovnostárstva, kedy aj tým neskôr registrovaným má byť umožnené dostať sa na dobré fleky obsadené predajcami, čo prišli skôr, na druhej strane nebolo NotaBene pôvodne zamýšľané ako prestupná stanica??? Prečo ľudia, čo ho predávajú roky, stále predávajú, prečo sa ešte neuplatnili inde???)

Deformácia spoločnosti
NotaBene glorifikuje bezdomovectvo so všetkými jeho aspektami - prezentuje bezdomovcov ako niečo výnimočné, hodné pozornosti, podpory, v rozpore s všeobecne uznávanými morálnymi zásadami. Už dnes spravilo z mnohých bezdomovcov celebrity, ktoré napr. verejne prezentujú svoje literárne výtvory, za ktoré by sa miestami hanbil i žiačik základnej školy. Ukájajú sa vlastnou umeleckosťou, pričom odmietajú priznať fakt ich opublikovania iba z dôvodu, že ich napísal niekto, u koho sa schopnosť písať považuje za niečo nadštandardné. Niečo ako "maľby" produkované opicou, v ktorých takzvaní odborníci hľadajú hlbší zmysel. (Onehdá uverejnili výzvu jedného podobného "autora", ktorý apeloval na sponzorov, aby podporili jeho výpravnú cestu po Európe. On na oplátku sľúbil písať reportáže. Ó, aká česť venovať peniaze darmožráčovi, čo nám za odmenu napíše pozdrav o tom, ako ich minul. Pravdupovediac, neviem, ako to s ním dopadlo, ale hocijakú firmu, čo naozaj nevie čo s peniazmi, by som rád odkázal na oveľa zmysluplnejšie projekty v detskom zdravotníctve, školstve, vede, atď. A rovnako aj firmy sponzorujúce výpravy na svetový pohár bezdomovcov vo futbale - to je tiež jedna z vecí ktorej ani za mak nerozumiem - Maslowova pyramída uspokojovania potrieb sa zdá byť už prekonaná, keďže kultúrne vyžitie preskočilo fyzické potreby.)

NotaBene vždy a všade
Dennodenne vídame hordy bezdomovcov, číhajúcich na súcit či zlé svedomie okoloidúcich ľudí, tlačiacich sa nám do peňaženky často s aroganciou vycibrenou rokmi na ulici v štýle "dajte niečo biednemu chudákovi", na čoraz nepredvídavejších miestach - tak napríklad hitom posledných týždňov sú veľké bratislavské križovatky, uvoľnené po nepodarenom prieniku Nového času do tohto (rozumej nervozných vodičov, nadávajúcich na červenú) segmentu čitateľov). Častokrát tam stoja mladí ľudia, ktorí by sa, minimálne v Bratislave, mohli uplatniť inde aj reálne užitočnou prácou, no evidentne je pre nich pohodlnejšie ničiť si zdravie uprostred dymiacich výfukov. (Kto prideľuje tieto miesta a kto vlastne vymyslel obsadiť aj križovatky??? Preplatí Proti prúdu štátnemu zdravotníctvu náklady na liečbu pľúcnych a ktovieakých ďalších chorôb, ktoré tam číhajú???)

Deformácia myslí samotných bezdomovcov
Mimo zhubného vplyvu na spoločnosť NotaBene degeneruje i mysle "svojich" ľudí. Áno, mnohí z nich si našli prácu a pomohlo im odraziť sa od dna, no nemálo predajcov si skrátka nič iné nehľadá. Dôvodov je niekoľko - alebo im príjem z predaja alias takmer bezprácny zisk stačí, prípadne kvôli limitom predaja jednoducho nič hľadať nestíhajú (efekt začarovaného kruhu), no najhoršie sú prípady, kedy dotyční bezdomovci začali chápať predaj NotaBene ako svoje povolanie, v extrémnych prípadoch POSLANIE.

Nekupujme NoteBene. Už nie.