Kľúče

Mi volal môj jeden kamoš, že akú on má príhodu. V jednom dosť lukratívnom dome, v priestoroch podzemnej garáže našiel vo dverách, ktoré vedú k bytom, zapichnuté kľúče, komplet zväzok aj so všetkými bezpečnostnými... Stačilo ich vytiahnuť z dverí a prejsť sa po dome, za 3 sekundy nájsť správne dvere a obslúžiť sa. Chvíľu riešil dilemu, že čo s tým má urobiť, ale hneď vraj pochopil, že bude najrozumnejšie kľúče zobrať a na dvere napísať veľký nápis, že našli sa kľúče, zavolajte mi, pripísal svoj mobil. Tak aj urobil. Asi o 8 hodín naozaj volal chlapík, Španiel, že či má jeho kľúče. Po pár otázkach a odpovediach sa dohodli, že sú to jeho kľúče a že si pre ne príde manželka. A naozaj, prišla manželka k nemu do firmy, telefonujúc a bez toho aby telefonát prerušila, zaštrkotala podobným zväzkom kľúčov, niečo v zmysle "Davaj sem tie druhé, ty kokot!", neprerušiac telefonát zašveholila niečo v zmysle "Thank you" so španielskym dialektom, a odišla do prdele. Chalan sa pýtal ľudí okolo, že ako to bude pokračovať, a že kedy Španiel dorazí s fľašou whisky alebo aspoň whiskey. Polovica ľudí povedala, že daj mu čas, druhá polovica povedala, že nikdy. B je správne. Vyjebali sa na neho.

Ešteže majú Slovania správne príslovie, ktoré to vystihuje: "Urob psovi dobre, oserie ti ploť!" (prípadne v ľahšej forme "Za dobrotu na žobrotu..."). Ktovie, že či aj Hispánci.