No pekne, chlapci

Bulvár je hodný opovrhnutia, ale niekedy sa fakt zadarí. Veď nie je táto fotka totálne cool? Nuž, žiadne stretnutie Cosa Nostry alebo niečo podobné, to iba Smer - SD mala oslavy svojej desaťročnice. Aspoň tak píše bulvár TU. Neverte mu (bulváru), novinári sú hajzli, hyeny, slizkí hadi, atď., veď sme to od neho počuli, nie?



(zdroj: www.cas.sk)

Občianski kandidáti

Chlapcy,
takže takto: najprf gramatyka, potom polytyka, dobre chlapcy?

Sú Slováci vôbec Slováci?

Otázka z nadpisu mi napadla, keď som pozeral na zoznam priezvisk občanov Slovenskej republiky zoradený podľa frekvencie ich výskytu:

1. Horváth 25 615
2. Kováč 24 268
3. Horváthová 22 354
4. Kováčová 21 594
5. Tóth 19 087
6. Varga 8 713
7. Nagy 16 504
8. Tóthová 16 408
9. Vargová 16 004
10. Nagyová 13 556
11. Baláž 11 538
12. Molnár 11 128
13. Szabó 10 881
14. Balážová 10 266
15. Molnárová 9 394
16. Balog 8 731
17. Balogová 8 612
18. Lukáč 8 131
19. Novák 7 936
20. Kovács 7 706
21. Polák 7 655
22. Gajdoš 7 144
23. Kollár 7 136
24. Lukáčová 7 103
25. Nováková 6 837
26. Poláková 6 754
27. Hudák 6 597
28. Kovácsová 6 388
29. Kollárová 6 225
30. Gajdošová 6 151

Keď z Kováč/ová urobíme Kovács/ová, čo asi má / malo byť, tak máme celkom dobrú sériu "absolútne slovenských" mien, ach jo. Potom znova zopár remeselníkov, po slovensky, pár umelcov, prišelcov a Poliakov. Ach áno, zlatá dobrá Monarchia.

Veď som to hovoril

No nehovoril som to tu?
Toto?

Prečo vlak na koľajniciach drnčí?

Konečne v ľudovej tvorivosti niečo pekné a vtipné:

Teda akože si vysvetliť z fyzikálneho hľadiska, že vlak idúci po koľajniciach drnčí? Jednoducho: Rozoberme si problém: vlak, to je vlastne lokomotíva a vagóny. Vagóny sa iba vezú, takže ich zanedbáme. Ostane lokomotíva, čo je vlastne iba motor a kolesá, zvyšok je nepodstatný. Po koľajniciach idú kolesá, takže zanedbať môžeme i motor. Kolesá zjednodušíme na jedno koleso. Koleso je vlastne kruh. Kruh sa dá popísať ako pí er na druhú, to vedia aj deti. Vieme, že pí je konštanta, čo môžeme pre každé drnčanie zanedbať, lebo ho neovplyvní. Takže ostáva er na druhú, čo je pochopiteľne štvorec. A čo robí štvorec keď sa točí na koľajniciach? Drnčí.

PS: Rád by som uviedol zdroj, ale neviem ho. Každopádne priznávam, že toto nie je odo mňa.

Jazdíš ako blázon (II.)

V tomto mojom miniseriáli o doprave nechcem, nedajbože, konkurovať dopravnému mágovi Jožkovi, ostatne niekoľko mojich postrehov zapracoval do svojho blogu, napríklad tento, ale mám vo svojom prípravnom archíve zopár poznámok, o ktorých by som sa rád zmienil. I keď viem, že denná čítanosť tohto blogu okolo 100 návštev dramaticky nezmení správanie sa ľudí na cestách, i jedna polepšená lastovička sa počíta.

Všetci (z Bratislavy) to poznáme: výjazd z Einsteinovej na Prístavný most. Dva pruhy, potom je z nich jeden a potom sa pripája sprava znova jeden (autá z Dolnozemskej). Je podivuhodné, aké pochybné fluidum sa tam nachádza, lebo čo funguje na konci toho cirkusu - teda keď sa na ostávajúci jeden pruh z Einsteinovej pripája sprava druhý pruh z Dolnozemskej - a funguje tam naozaj dokonale zipsovité radenie sa a ľudia tam jazdia na jednotku, zipsovite, slušne, to pri zlievaní sa pruhov, keď sa mení počet pruhov na výjazde z Einsteinovej nefunguje vôbec a vodiči sú tam ako úplní chumaji. Stoja v jednom pruhu - v pravom - až hen niekam po čerpačku Shellku a ľavý pruh nechávajú voľný. Odvážlivci, alebo skôr tí, čo poznajú dopravné predpisy, obiehajú celý tento rad áut a radia sa v mieste, kde sa pruhy spájajú. A snažia sa tam radiť zipsovito. Žiaľ, vždy iba zo 3 - 4 autá. Takže iní, čo tam čakajú od Shellky 20 minút trúbia a majú ich za agresívnych idiotov. Nech, to nie je také tragické. Iba raz som tam mal slovnú potýčku s nejakým Záhorákom, chcel sa biť. Snažil som sa mu vysvetliť, že práve on, ktorý tam robí cirkus a zdržiava, porušuje dopravné predpisy a má plynulo ísť a umožniť zaradiť sa ostatným, a že sa máme striedať, chápeš, jeden tebe, jeden mne, jeden tebe, jeden mne, ako v rozprávke. Nerobím si nádej, že to pomohlo. Ale čo sa mi stalo včera, to už bol koniec: klasika, autá v pravom pruhu, takže je sa radím spolu s inými do ľavého, ktorý je ešte 200 metrov voľný. Asi v polovici z pravého zástupu áut vidím smerovku vľavo, borec ide do môjho pruhu, nič proti tomu nemám a pribrzdím, aby sa mohol vyradiť doľava a pokračoval, aby sa o 100 metrov mohol zaradiť vpravo (zips). A viete čo? Ten chlap zastal predo mnou a odblokoval mi cestu ďalej. Hovorím si, kľud, možno si iba fúka sopeľ, tak zastal, vyfúka si, pôjde ďalej. Nie. Išiel presne paralelne s voľným miestom, ktoré vzniklo, ako sa on vyradil zo svojho pruhu. A takto sa posúval, až kým sme nedospeli k miestu stretávania sa pruhov, zaradil sa na svoje pôvodné miesto a pokračoval. Takže mi (a všetkým, čo ostali za mnou) dal lekciu, že jeho veru nepredbehnem. Ďakujem mu, bolo to pre mňa veľmi posilňujúce cvičenie. Len keby mu potom ostalo dosť síl na očný kontakt, aby som sa na neho usmial, keď som vedľa neho cca 2 kilometre po obchvate išiel jeho rýchlosťou, mimochodom, 80 km/h, lebo zrejme nepostrehol, že povolená je 90 km/h.

PS: doplnené 4. augusta 2009: Aha, a už píše aj Jožko a ľudia diskutujú. Zdá sa, že nakoniec nemám pravdu :-(

Toto si o nás myslia

... alebo aspoň myslí jedna nepodarená blogerka:

"... Druhého som stretla minulú stredu v Au Café. Pri vychádzaní z toalety som ho skoro prizabila dverami. Skončila som pracovné stretnutie a on sa mi prihovoril. Bol to štandardný prototyp štyridsiatnika, samozrejme šťastne ženatého, zahojeného, vysmiateho, pokojného takého, čo miluje svoju ženu aj deti, ale potrebuje aj milenku. Jednoducho nič nové. Bombarduje ma telefonátmi a esemeskami a ja na oplátku mu dávam prednášky o morálke. Strašne ho to rajcuje, tá moja otvorenosť a horké kvapky. Tá moja inakosť. A mne je miestami zo seba zle, lebo je to len taká náplasť."

Drahá Vesperka: nie je to tak, toto nie je štandardný prototyp štyridsiatnika. Fakt, možno neveríš, ale sme, jestvujeme i takí, čo nepotrebujú milenku, stačia im priateľky či priatelia k tomu všetkému, čo si vymenovala.